Dnes som sa zobudila v noci.vlastne ako vždy.cez najmensiu medzeru mi do napolovicu otvoreneho oka svietila ta najmagickejsia vec na svete. Ano,mesiac,ale ja som sa tomu potesila ako nikdy.Proste mi do tmy a sera dusi zasvietil.Jasne a intenzívne.
Svet mi dáva nejaké signaly.Ked sa bojím,keď ma niečo vyvedie z miery,tak vtedy príde vždy niečo,co ma nadchne.
Vsimam si malickosti.Ze dnes mi konečne niekto neznámy opatoval úsmev.Ze pani vo vlaku ,asi 80 ročná,bola krásna s elegantná ako máloktoré oveľa mladšie ženy. Že aj ak o niekom hovoria všetci,že je nepríjemný a on sa stále mraci,tak sú dovody,prečo ho možme mať radi.
Dnes sa opäť ľudia inak tvaria pri pohlade na mňa.Zucastnene,akoby ma radi videli tak ako ja ich,keď sa len tak prechadzaju po uliciach.
Po milimetroch si kazdodenne ukladam utrzky dni,ľudí,slov,rán,slnka,pocitov do mozaiky,ktorá mi robí obrovsku radosť.
Dostavam šancu naučiť sa niečo nové každý deň a vyuzivam ju.

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
koichi  29. 9. 2015 22:40
pekné
Napíš svoj komentár