Ale nie som to ja, pre ktorú ostávaš, nie som to ja, pre ktorú nechceš odísť a nie je to ani zďaleka to, prečo som tak dlho ostala ja. neberte mi moju hračku. Neberte mi moju hračku piští dieťa, ktoré má ešte desiatky ďalších a na tejto konkrétnej mu vôbec nezáleží.
Viem, je nádherné, ak ťa niekto miluje( tomu ver, že je to ten najlepší pocit na svete) ale ja ti ho už nechcem dávať. Ja už nechcem viesť všetky debaty o tebe, ja už nechcem hovoriť, aký si úžasný. A áno, si taký úžasný ako nikto na tomto svete, ale pokiaľ nechceš byť so mnou, tak nebuď u mňa, lebo inak ťa budem milovať naveky a budem naveky plakať, že sa mali naše chodníčky stretnúť inde, inokedy a inak.
Nie ja, ale pocit nekonečnej lásky, ktorú vo mne máš, to je to, čo máš na mne rád.Že nech sa deje čokoľvek, môžeš sa vždy vrátiť ku mne- človeku, ktorý tu stojí a čaká na moment, kedy sa na teba bude môcť usmiať. Ale ja sa hnevám, vieš to? Hnevám sa, že mi nepovieš odíď, prosím. Hnevám sa, že ostávaš. Hnevám sa,hnevám, hnevám.
Dávam ti všetky svoje listy. Všetky svoje slová, vkladám ti do rúk to všetko, čo k tebe mám, rob si s tým, čo chceš, len to už odo mňa zober ďalej, ďaleko. Užívaj si aj naďalej pocit, že si milovaný, pretože to je to najčistejšie, čo ti dávam, ae užívaj si to bez môjho zapojenia. Užívaj si to bez môjho precitnutia vždy, keď sa ti pozriem do očí, užívaj si to niekde v úzadí a rob si s tou vyplakanou, vyrozprávanou a vypísanou láskou čokoľvek chceš.Len mi ju už nevracaj späť, pretože tak jej dookola verím. A ja už nechcem veriť tomu, čo som si vytvorila z nekonečnej predstavy o nedotknutom milovaní.
Už nechcem pozerať do očí, ktoré ti nepatria,no myslieť pri tom na tie tvoje a hovoriť o tebe a nechcem, aby tvoje meno bolo prvé slovo, čo mi ráno napadne a nechcem ťa hladkať po tvári a nechcem, aby si si to nechal a nechcel tvoje meno vyťahovať v konverzácii so všetkými a nechcem mať pocit, že ťa budem čakať, hoci je to navždy, pretože láska je len raz.
Vyžeň ma, prosím ťa, vykop ma už z územia, na ktoré nepatrím, buď tak férový , daj mi pusu na líce a už mi, preboha dovoľ nepokaziť si všetky ďalšie začiatky tým, že mojím začiatkom si len a jedine ty.
Dnes sa na seba veľmi hnevám. Dnes si dookola zakazujem vysloviť tvoje meno pred akýmkoľvek iným mužom na svete a dnes opäť, dookola, znova začínam cestu od teba k nemu.
Nebolíš ma. Naozaj nie. Nebolí ma ani to, že tu pre mňa nie si. Bolí ma ale zraňovať tebou iné srdcia.
Choď už, prosím, choď preč, ak nechceš ostať nastálo a daj mi možnosť mať to, čo máš ty.
Ak za to náhodou nemôžeš, tak mi len rozumej a odíď ešte ďalej.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antifunebracka
30. 3.marca 2018 16:17
Takéto typy ľudí v nás, žiaľ, ostávajú najdlhšie.
Napíš svoj komentár