1. Prvého Jakuba som stretla už v škôlke a potom so mnou chodil na základnú školu. Bol to taký usmiaty chlapec a keď sme trochu vyrástli, bol to ten spolužiak, ktorý je pre teba prvým chlapom na vážne rozhovory o veciach, ktorým nerozumieš. Jakub je super, potom sme sa nejako zaplietli a teraz, vždy, keď ho stretnem, máme sa o čom rozprávať, sme si tak natrvalo blízki. Jakub, ktorý sa vždy usmieva

2. Druhého Jakuba som stretla na strednej škole, tiež to bol môj spolužiak. Bol to taký ten sexy chlap, ktorého ženy milujú a on miloval mňa. Bola som princezná, jeho miláčik a vždy, keď mi bolo ťažko, tak som sa k nemu túlila. Rada som ho objímala. Bol to veľký chlap, v ktorého náručí som sa rada strácala. Potom, keď som so spolužiačkami bývala na byte, chodieval k nám, do noci sme sa rozprávali, ležal so mnou na posteli a hovoril, že raz budem jeho žena. Aj teraz mi často napíše a opýta s, kedy budem jeho žena. Jakub, ktorý ma vždy mal rád.

3. tretieho Jakuba som stretla vďaka divadlu nastrednej škole a zaľúbila sa do neho. A on bol dobrodruh a nechcel sa viazať a mne to zlomilo srdce. Milovala som Jakuba, možno si aj pamätáte, lebo som o ňom napísala veľa blogov. O schádzaní a rozchádzaní sa duší, o nepochopení a pochopení, o hodinových rozhovorch, o Jakubovi, ktorého život je dobrodružstvo. A potom, keď sa moje srdce odmietlo trápiť, prišiel zase a chcel ľúbiť on. Ale ja nie. A keď mi potom povedal, že odchádza z Anglicka a ide študovať do Trnavy, chcela som mu dať šancu, lebo viem, že málokto v živote tak veľmi myslel na mňa a tak veľmi prispôsoboval aj po rokoch veci mne. A tak pekne mi rozprával a chvíle s ním boli rozprávkami. Vidí ma očami, ktorými ma nevidí nikto a pozerá na mňa pohľadom, ktorým nepozerá nikto. Jakub mi dal šancu zaľúbiť sa a plakať pre možnú nemožnú lásku. Jakub, ktorý mi ukázal, že keď človek miluje, bude skúšať a prosiť a bude meniť svoj život, len aby mohol byť s vami. Ale už to nejde, lebo pre vás je to Jakub, pre ktorého ste dlho plakali a chceli ho pri sebe , a potom, keď prišiel, už bolo neskoro. Jakub, ktorý ma ľúbi a stále mám v jeho živote miesto.

4. Štvrtého Jakuba som stretla tiež počas strednej školy. Ten, ktorého ľudia nemali radi, lebo miloval ženy,no ja som verila v úžasnosť jeho duše. Môj Malý princ. Je človek, ktorý sa ozve po dlhej dobe a ja stále viem, že som jeho princezná. tak ma volá. Moja princezná. Je ďaleko, a stále pri mne. Chcem sa mu opät zavesiť na krk a chcem, aby ma opäť nosil na chrbte a chcem zase viac a viac poznať tú dušu, ktorá sa trápi, no potichu. Jakub so mnou spieval v kapele a vtedy, keď bolo počuť len jeho hlas a ja som tam stála pred Ľuďmi, vedela som, že všetko je v poriadku. Pamätám si, ako som nevedela prestať plakať, keď som vedela, že odchádzam a dlho ho neuvidím. A nevidela som ho už takmer 4 roky. Jakub, kamarát, akého nenájdete všade.

5. zatiaľ posledného Jakuba som stretla na vysokejj škole. A tento v sebe spája všetkých predošlých. Má úsmev, bez ktorého neviem žiť. Pokoj, ktorý obdivujem. Objatie, ktoré si cením. Slová, ktoré sa vrývajú pod kožu. Je chlap, ktorého tak veľmi chcete vo svojom živote a neviete prestať ďakovať, že ho máte. Teraz je preč, už som ho mesiac nevidela. Málokedy mi neikto chýba tak ako on. Som zvyknutá mať ho pri sebe každý deň, dať mu vedieť, keď sa cítim zle, nosiť mu koláče každú nedeľu, rozprávať mu,hoci postupne, o svojom živote. Keď rozpráv, je úžasný, keď sa usmieva, je úžasný. Jakub mi nahrádza všetkých Jakubov môjho života a dúfam, že raz pochopí, aký veľmi dôležitý pre mňa je. Rána, keď ideme do školy, dni, kedy ide so mnou na obed. Dni, kedy sedíme na káve. naposledy, keď sme sa videli, bolo to kúzelné. Sedeli sme v kaviarni a ja som vedela, že odchádza. A on šiel so mnou na kávu a strávil so mnou takmer celý deň, lebo vedel, že keď odíde, budem plakať. A i tak som plakala. Niekedy mi chýba tak, že plačem a potom, keď si spomeniem, aký je úžasný, plačem tiež. Lebo ho mám v živote ja! Ja môžem byť tá táňa, ktorá je šade s Jakubom, ja môžembyť tá,ktorá mu stále hovorí, ako dobre vyzerá, lebo on vyzerá neskutočne skvelo! 

Môj syn sa bude volať Jakub. 

 Blog
Komentuj
 fotka
tasha5  26. 7. 2016 22:20
krasne ai zhrnula preco bezir bez chlapov,toto bolo wau,ruez by som rada aspon jedneho takwho ktory je iba pre mna,jej :letim:
 fotka
flame  26. 7. 2016 23:07
Ja mam dojem, ze kazda z nas ma v zivote svojich "osudovych" muzov, co nesu rovnake meno.
Pises krasne, lubim ta citat
 fotka
michelleee  27. 7. 2016 03:42
Preco som sa zase Tana pri tvojom blogu dojala?
 fotka
antifunebracka  27. 7. 2016 16:18
To je veľa Jakubov aj na koňa.
 fotka
nicmanenapada  31. 7. 2016 19:26
Sranda, ja väčšinu Jakubov čo som poznal, boli nafúkanci, idioti a podobne
Napíš svoj komentár