Keď sa z teba stane chémia

a chémia tvoj svet riadi, tak sa zrazu celý tvoj svet deje mimo teba. Občas máš chvíle, kedy sa cítiš, akože začínaš veciam rozumieť a vtedy ti napadne že

- keď si celý život Malá Táňa a potom ti vyberú štítnu žľazu a tvoj metabolizmus ide z jedného extrému do druhého a na chvíľu sa musíš vzdťa všetkého, čo si dovted robil a potom ešte zvyšok vecí nezávisí na tebe, tak ti zrazu človek, ktrý netuší, čím prechádzaš povie, ako veľmi si pribral a čo sa ti stalo. Ty najprv dva týždne plačeš a nenávidíš sa a bojíš sa ísť do sprchy, lebo tam musíš na seba pozerať a nenávidíšešte všetky zdravé ženy okolo teba, čo vyzerajú ako ty, no potom sa proste vzchopíš a začneš makať, lebo takto to nencháš a si každý deň v posilke a odpadávaš od únavy , no potom po pol roku máš postavu, pri ktorej sa chceš každý deň pozerať na seba do zrkadla a posielať svoje fotky tomu debilovi, čo ti povedal, ako nechutne si pribrala, aby videl, aká úžasná si. Vtedy vieš,že si silná.




- keď odmietaš lásku , lebo sa bojíš, že ti ublíži, no potom niekomu dovolíš dostať sa ti hlbšie ako pod kožu. Keď sa dobrovoľne staneš slabým človekom a priznáš to len pred jednou osobou. Vtedy, keď sa stane celou tvojou existenciou a ty miluješ. Miluješ úplne a každú bunku existencie niekoho iného a ten človek sa raz ráno zobudí a už nechce, aby si ho niekedy držal za ruku. Vtedy strašne plačeš a chvíľu chceš nenávidieť a bolí to a chceš hrozne vedieť prečo, no zároveň ani nie. Keď sa stokrát zvalíš na zem a tisíckrát sa rozhodneš pozrieť sa tomu do očí. prejde pár mesiacov, ty vieš, že to je kurva proste láska a že keby tera chce vedľa teba zaspať, tak neváhaš anisekundu, no spravíš to. Keď musíš proste pochipiť, že to je definitívne, ale zrazu prídeš na to, že máš , doriti, právo vedieť, čo sa stalo a máš právo biť ho do ramena a hovoriť mu pri tom to, čo si nikdy neurobila, lebo on taký nie je. že ho miluješ a miloval si ho a že si len taký slabý, ako človek dokáže byť. Ked proste zistíš, že to musíš spraviť na to, aby si pomohla sama sebe, vtedy vieš, že si silná.




- keď u lekára plačeš a potom máš výčitky svedomia, že si niekomu cudziemu povedal, ako veľmi ťa bolí tvoja mama a jej vzťahy, že nedokážeš nikomu odpustiť, ako ti vzali ideály a že tebe najbližší človek, ktorý má pri tebe stáť si z teba robí len akýsi kôš na emócie a nestojí pri tebe, ale žije si svoj autonómny život. Uvedomíš si, že akokoľvek samostatnýsi, tak chceš mať mamu, ktorá ťabude donekonečna počúvať a čičíkať a hladiť ťa povlasoch, už proste nechceš byťnezávislý, ale prísť domov vtedy, keď ti ubližuje svet a chceš raňajkovať za jedným stolom a chceš , tak ako všetci ostatní, vrátiť sa tam, kdeťa čaká obyčajná, no tak nádherná láska. keď si proste uvedomíš, že človek, ktorého miluješ najviac na svete je ten istý človek, ktorý ti nikdy nerozumel. odbážiš sa mu to povedať, hoci to bolí a nechceš už hovoriť, že všetko je v poriadku a všetko spolu zvládnete, vtedy vieš, že si silná.




- keď stretneš v škole človeka, ktorý má o 20 rokov viac ako ty, no ty už rok cítiš, že tá žena je ako tvoja kópia, cítiš sa tak, že ti rozumie a vždy vie, o čom hvooríš. Jedného dňa sa odhodláš po stáži a ona bez toho, aby si musel niečo povedať, povie ti presne, čo cítiš a potom plače spolu s tebou a povie ti, že nie ty si chorý, ale svet, v ktorom žiješ a ty si vtedy odhodlaný nechcieť, aby ti ľudia rozumeli a mali ťa radi za cenu toho, že stratíš sám seba, potom vieš, že si silná.

Keď máš jednu zo svetlých chvíľ medzi tabletkami a vieš, že ráno oľutuješ slová svojho blogu, lebo už budeš zase chémiou, ktorá sa snaží preklenúť to, ako veľmi to bolí, no robíš to aj napriek tomu, lebo si veľmi, veľmi chceš pomôcť, vtedy vueš, že si sakra silná a pripravená ešte stokrát na tú zem spadnúť. Lebo vieš, že si silná.

 Blog

12 0 3 0 1

Komentuj

10 komentov k blogu