Dnes som rozmýšľala nad tým, čo mi berie spánok a prečo. Vieš,
zaľúbila som sa vo svojom živote fakt veľaveľa krát. Mala v bruchu motýle, nemyslela na nič iné iba na to. Moje srdce, moje činy,moje kroky, to všetko tým bolo ovplyvnené. Strácala som hlavu, zabúdala na veci, smiala sa a tešila. A potom plakala a trápila sa. Bála sa ľúbiť niekoho znova a dať mu srdce, dať mu seba celú, úplne, bez podmienky. Veď to vieš. Že som sa tomu často bránila a odmietala a že som ti o tom často písala, to je tiež jasné. Že som stratila svoju hrdosť, predstavy a seba, že som sa sklamala, aby som mohla znovu veriť. Veľakrát lásku skrývala a nechcela si ju priznať, aby som potom náhodou nemusela byť pre ňu smutná či ponížená.
Keby som mohla veci spraviť inak, zaľúbila by som sa rovnako. Milovala by som rovnakých ľudí a dala im rovnako veľkú časť seba. Musím sa totiž pochváliť. Každé jedno zaľúbenie, všetko, čo som spravila, robila som zo srdca. Robila som vždy veci podľa toho, ako som ich cítila. Aj som utekala, lebo tak som to cítila. Aj som sa držala za ruky, lebo som to tak cítila. Aj veci končila, aj sa nové snažila začať, aj staré udržať.
Nehanbím sa už dnes za lásku. Za to, že aj ja mám dni, kedy chcem ležať na tráve a objímať sa. Žiarlim, fabulujem, mám hysterické prejavy, domýšľam si, vyžadujem si pozornosť. A robím to vždy preto, lebo milujem a chcem byť milovaná. Nesnažím sa povedať, že je to správne, ani to, že sa moje vzťahy neskončili mojou chybou, ani to, že som sa nepučila. Viem však, že mám právo byť milovaná.
Nie som horšia ako ostatní a nie som ten typ, do ktorého sa nemôžeš zaľúbiť, lebo nevie byť vo vzťahu. Nie som bežná partnerka a nechcem nikoho držať pri mne doma a príde mi zvláštne stalkovať fotky niekoho len preto, že je na nich niekto opačného pohlavia. Mávam dni, kedy iba plačem a chcem vtedy behať alebo byť v kostole a nosím veľa čiernej a tmavé rúže a nepáčia sa mi na mne ružové šaty a riešim sa viac ako normálni ľudia. Pozerám filmy, kde sa zomiera a púšťam si ich dookola a veľa pri nich plačem a varím, ale nenávidím jedlo a milujem svojim kamarátom piecť koláče. Viem.
Je ťažké mi rozumieť (sama s tým mávam problém). Vyjsť so mnou. Pochopiť moje predstavy, akceptovať ma. Viem.
Viem však milovať .
Vždy som sa zaľúbila úplne.
A ak som sa niekedy zaľúbila tak, že to tomu druhému nevyhovovalo, bolo to moje srdce, ktoré sa tak rozhodlo.
Prosím, ľúbte.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
sianagirl245
2. 11.novembra 2016 22:23
Lubim! Pekne
2
Ľúbim.
Aj ty ľúb ďalej, a znova tak, celým srdcom - len tak to je ono.
Aj ty ľúb ďalej, a znova tak, celým srdcom - len tak to je ono.
7
Akoby si hovorila všetko, čo ma trápi a všetko do bodky na mňa súhlasí. Dúfam, že sa ti bude dariť a prosím ťa nemeň sa!! Tak veľmi sa v tebe vidím až ma to desí.
Napíš svoj komentár