Keď vás potom ešte zavolá na kávu, to je rande?
Keď vám Ďakuje za večer, je to rande?
Môžem si za to sama.
V mojom živote známostí, ktoré boli len sexuálne alebo som ich posrala skôr, ako stihli vzniknúť.
Známostí, ktoré neboli len moje
Známostí, ktoré boli telesné alebo príliš týrajúce
Známostí, ktoré pre mňa neboli dychberúce
Známostí, na ktoré som sa dokázala po týždni zo strachu vykašľať
A teraz sa toho bojím. Keď sa vás niekto pýta na rodinu, to je úplne v pohode? To sa robí? A kedy je tá hranica vecí, ktoré ešte poviete a tých, ktoré nepoviete? Keď poviete aj ja Ďakujem, bolo mi fajn, je to príliš, znamemná to, že to ešte musí prísť?
Fakt som mala rande?
Je to tak hrozne fajn, keď neexistuje žiadna stena medzi mnou a mojím naozaj ja, keď všetko, čo chcem povedaťhovorím, keď si opriem hlavu pri pozeraní filmu.
Ano, ja som vyhľadala telesný kontakt.
Sedím na posteli a premýšľam, ako sa toho bojím. Ja som sa vážne zaľúbila do niekoho celého, ako je, s telom, dušou, hlasom, slovami, s úsmevom, so správaním, všetko sa mi páči.
To ale znamená, že to, čo odhaľujem na blogovom papieri by som mala začať niekomu hovoriť, že všetky moje bôle, city emócie mám začať komunikovať s niekym realnejším , ako je nejaký portál.
Že musím odpovedať na otázky priamo, že by som si raz mohla pripustiť možnosť, že na svoje bytie nebudem sama.
Prečo teraz rozmýšľam nad tým takto? Vážne, príde niekedy doba, kedy predstava, že sa ma niekto, koho mám rada, dotýka, prestane byť nepríjemná a plná strachu?
A kto mi to spôsobil? Ja. Môžem za to ja.
Drahý birdz, ak sa mýlim, oprav ma, ale podľa mňa som mala dnes rande.
Máme radi totálne rozdielnu hudbu
Už nikdy si nepozrieme film vybraný tým druhým
Smejeme sa na rovnakých veciach
Hejtíme rovnaké hlúposti
Rovnako málo sa dotýkame
Rovnako nnenávidíme bozky vo filmoch
Naše mamy sú rovnaké
A keď moje mrzácke srdce nezlyháva, v srdciach nás oboch je nejaká pokazená súčiastka ťahajúca ich k sebe.
Nech mi Boh dá silu milovať a dovoliť byť milovaná, nech mi vnukne kúsok odvahy a návod, ako nezutekať, keď sa city zrazu dajú ochopiť.
Veľmi vážne sa na seba hnevám za svoje predošlé životy.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
3
georg21
4. 3.marca 2016 00:21
Kino nie je vhodné na (prvé) rande. Je to len verejné pozeranie filmu. Dáva to priestor akurát tak pre nejaké citové záchyty toho druhého, či rozvíjaniu túžob, ktoré tam ešte nepatria (ale to môže ukázať, na čom chce ten človek stavať vzťah; či len na citoch alebo na pevných rozhodnutiach pre "navždy spolu"). Nie na rozhovor a tak. City sú pominuteľné. Len láska je večná...
Napíš svoj komentár