Keď si neschopná troska, ktorá nevie samostatne existovať, keĎ nevydržíš pár hodín bez toho, aby ťa niečo bolelo, keď plačeš vtedy, keď ťa niečo bolí, keď sa dusíš ako debil vtedy, keď sa iní bavia, keď proste zavdziaš tam, kde si, neser sa tam.
Konečne sa zmier s tým, že nežiješ život ako iní, konečne si priznaj, že si na obtiaž a nauč sa nevyvolávať v Ľuďoch výčitky.
Proste ísť na milovaný Grejp bola kolosálna debilina. Zaťažovať niekoho svojimi sračkami tiež.
ľahni si do tej sprostej postele a lež, plač si do vlastných vankúšov a vtedy, až vtedy, keď budeš schopná života, až vtedy choď von. prestaň sa už hrať na hrdiku, Táňa, ľuďom to ničí šťastie.
Grejp je láska a Táňa nie. Neviem vymyslieť kratší názov, ale hovorte mi TÁ, KTORÁ ZNIČÍ VŠETKO, ČO JE JEJ DRAHÉ.
Odchádzam do postele a sľubujem, že sa zaľúbim až vtedy, keď budem vedieť viac dávať ako brať.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
chestnut
14. 8.augusta 2016 20:36
4
citam kazdy tvoj blog,a snad mas toto len chvilkovy stav
drzim ti palce
drzim ti palce
5
máš pravdu, ty nemáš právo ale choroba má. ona je vinná, zodpovedná, nie ty. ona bere šťastie, obmedzuje, kazí, trestá, núti plakať, nie ty. ona bolí, zarmucuje, rozhoduje kedy sa môžeš baviť, nie ty. žiaľ toto väčšinou nebýva chvílkový stav, mne trvalo roky, kým som si to uvedomila. nesmieš sa obviňovať, treba sa akceptovať, uznať, že si iná a naučiť sa s tou inakosťou pracovať, treba poznať svoje limity a nepovažovať ich za svoje slabosti/obmedzenia ale proste dané hranice, ktoré každý máme inde. a ver mi, že každý, kto ťa má naozaj rád, toto vie a chápe a je s tým ok.
Napíš svoj komentár