Áno, tým sa vysvetľujú stovky vecí.
Ja viem, že si som sa už mnohokrát zobudila a nemala rada svet. viem, že niekoľkokrát za deň spravím veci, ktoré by som nemusela. Ale tiež viem, že ak niečo môžem, tak je to mať lásku.
V sebe. Tento život je nespravodlivý, lebo ľudia v ňom a okolnosti sú a my sa vtedy pýtame, čo robíme zle a prečo ten má tamto a ten tamto nemá a prečo sa trápim, keď slečna vedľa mňa v električke sa usmieva držiac za ruku svojho priateľa.
Svet bolí. Vzťahy bolia. Áno a budú bolieť. Kým budú ovplyvnené pozemskosťou. našimi chybami, našimi maniermi, osobitosťami a nedokonalosťou, budú proste bolieť. Budú nás trápiť. Ale nie navždy.
Lebo svet predsalen pozná rovnováhu. verím mu. Verím, že všetko to, čo nám podsúva, podsúva nám preto, lebo má úžasný úmysel naučiť nás narábať s láskou. Nie ľúbiť, ale byť prostriedkom lásky, lebo my lásku nevlastníme.
Nikto ju nevlastní, len posúva a zdieľa ďalej to, čo mu bolo darované. To jediné dokonalé, čo má- schopnosť milovať.
Som praobyčajský človek medzi miliardou ďalších a jediné, čo chcem, je všetku lásku a schopnosť ľúbiť, ktorá mi bola tak nezištne darovaná, posunúť ďalej.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
5
Mám taký pocit že dnes všetci a všetko milujú a sú naplnení láskou. Rodičia milujú svoje deti a tak im zavesia kľúčik na krk a drú 3 zamestnania len aby ich z lásky hmotne úplne zabezpečili. Teroristi z lásky k Alahovi odrazávajú hlavy. Hitler z lásky k vlastnému národu ...
Podstatné je ČO je to pre nás láska. Okrem psychopatov zrejme každý cíti tú potrebu lásky. Každý to vieme. No nie je láska ako Láska. Jedine absolútna láska môže byť to podstatné. Tej však sme, domnievam sa, schopni len keď sa v nej rozplynieme. To je Boh.
Ako viera v Ježiša. Koľko nás verí v Ježiša. No do dôsledkov? Skutočne veríme, VERÍME že vstal z mŕtvych? A uskutočňujeme to? Môžem o sebe povedať že som kresťan? Neviem.
Peknučké je dojímať sa a ochkať pre lásku. Rozkošne romantické. No láska je krajšia keď sa stane realitou - uskutočňovanou realitou. Keď sa stane šťastím pre mňa a moje okolie. Zmyslom a každodennou náplňou života. Ďakujem za podnetný príspevok.
Podstatné je ČO je to pre nás láska. Okrem psychopatov zrejme každý cíti tú potrebu lásky. Každý to vieme. No nie je láska ako Láska. Jedine absolútna láska môže byť to podstatné. Tej však sme, domnievam sa, schopni len keď sa v nej rozplynieme. To je Boh.
Ako viera v Ježiša. Koľko nás verí v Ježiša. No do dôsledkov? Skutočne veríme, VERÍME že vstal z mŕtvych? A uskutočňujeme to? Môžem o sebe povedať že som kresťan? Neviem.
Peknučké je dojímať sa a ochkať pre lásku. Rozkošne romantické. No láska je krajšia keď sa stane realitou - uskutočňovanou realitou. Keď sa stane šťastím pre mňa a moje okolie. Zmyslom a každodennou náplňou života. Ďakujem za podnetný príspevok.
Napíš svoj komentár
na základe čoho si toto môžeme povedať, keď sami nepoznáme osudy druhých ľudí a teda nielen že nevieme čím si prešli, ale ani čo ich stálo to čo majú teraz a prípadne, či to čo vidíme je skutočne to čo majú, alebo len ilúzia, ktorou mámia svet..
a to už nehovorím o tom, že nemáme ani predstavu o tom, čo ich ešte môže čakať a akú daň si to čo majú môže vypýtať..
preto plne súhlasím, že život má byť láska.. a hlavne je potrebné sa tešiť z druhých a nezávidieť i ked nám chýba to čo tí druhí majú.. prípadne nás bolí.. fyzicky či psychicky.. proste byť šťastný z toho čo je.. bo vždy by mohlo byť aj horšie.. a našťastie nie je..
ps: si výnimočná