Moja mama mi na Vianoce spravila takú vegánsku večeru ( bez jedinej veci, na ktorú by som bola alergická) že aj ja som sa prejedla a brat sedel vedľa mňa a smial sa a dedo sa smial tiež a nikto neplakal a pomáhali mi rozbaľovať darčeky.
Žena môkho života sa zasnúbila! Keby ste videli, ako sa zmenil výraz v jej tvári. Ako veľmi jej ten prsteň na ruke pristane. Aká je krásna, ako veľmi sa teším. Musím ešte pri najbližšej príležitosti povedať jej budúcemu, že ak kvôli nemu bude čo i len raz plakať, tak si ho podám. A ešte mu musím jasne vysvetliť, že je obrovská česť byť budúcim mužom najúžasnejšej ženy na planéte. Naplánovala som si, ako jej budem pod nohy na svadbe hádzať tie trápne lupene z ruží a ako sa budeme večer pred tým opíjať a robiť hlúpe veci a zapíjať vodku vodkou.
Tá ženská, s ktorou skáčem a vrieskam na koncertoch má na ruke prsteň a ja sa z toho veľmi teším.
Spravila som to, čo som už dlho chcela. Zobrala jedlo a odniesla ho bezdomovcom. Šla za nimi na kamenné námestie prihovorila sa im a dala im ho. Vôbec som nebola hrdinka. Bála som sa a mala predsudky a predstavovala si všetky tie katastrofické scenáre. Ako ma posielajú preč, ako ma vysmejú, ako ma okradnú, neviem. Ale oni sa poďakovali snáď stokrát. Usmievali sa a priali mi krásne sviatky.
Dlho, predlho som sa necítila taká šťastná ako v tej chvíli. Pri pohľade do tých ďakujúcich očí som sa rozplakala. šťastím. Neopísateľne ohromne a absolútne šťastná. Tak som sa vtedy cítila.
Bola som na skúške a skúšajúci bol opäť taký zamračený ako oni bývajú. Ale tohto som poznala ešte z prípravných kurzov spred 4 rokov a mám ho rada. *a keď bol zlý a pýtal sa zákerné otázky, moja emócia sa nezmenila. Stále som sa na neho usmievala. Dokázala som to. neprispôsobovať to, čo cítim podľa toho, ako reflektoval on. Bolo mi dobre a je to môj obľúbený starý pán. A aj ním ostal a zvládla som to s úsmevom, hoci on počas tých 40 minút prešiel všetkými negatívnymi výrazmi, aké pozná. Lebo on taký je!
Viem, že sa môžem zajtra zobudiť a tá sivota môže byť v mojom živote naspäť, ba už o pol hodinu mi môže byť rovnako, lebo tak to teraz chodí. Ale veľmi sa chcem učiť a pracovať na všetkom,v čom som zraniteľná a chcem byť odvážna a pozerať sa na svet odlišný od môjho s hrdosťou a istotou, že nemusím patriť do žiadnej skupiny.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
michelleee
29. 12.decembra 2016 16:48
Napíš svoj komentár