Skončil sa polročný kurz v Plamienku.Ten, ktorý ma zmenil a zmenil môj život. Bol to náročný polrok, ktorý začal asi dva týždne po návšteve psychiatra. Prišla som medzi nových, cudzích ľudí a mala odhlaiť svoju dušu a stáť tak pred nimi úplne nahá. Po prvom dni som veľmi plakala, no cítila, že chcem ostať. A to rozhodnutie bolo správne.

Pol roka ma totiž, so všetkým, čo prinášal a so všetkými, ktorí boli jeho súčasťou, držal za ruku a sprevádzal dňami. Učil ma cítiť a byť zraniteľnou a nebáť sa toho. Stála som tam zrazu najkrehkejšia vo svojom živote, no cítila sa bezpečne.Prišla na to, že tak je to úplne v poriadku.

Za ten čas mi prišli do života aj iní ľudia a iní odišli. A s tými, čo prišli, prišla jedna žena, nastavujúc mojej duši zrkadlo. Dala môjmu životu niečo, čo nemá pomenovanie. Bojí sa predo mnou a bojí sa so mnou a odpovedá na moje hlúpe správy predtým, ako zaspím. Môžem jej nosiť koláče bez toho, aby som sa cítila trápne a vtedy, keĎ vie, že už nevládzem, prinesie mi veľkú čokoládu a vie, že viac nemusí. Je to kúzelný človek, ktorého srdce vie aj napriek svojim bôľom a strachom dať oveľa, oveľa viac ako si ktokoľvek zaslúži. čakám na jej telefonát, ked má štátnice a reakcií niektorých ľudí sa bojím aj za ňu a ak som to nikdy nespravila, tak chcem okolo jej duše vytvárať ochranný obal, aby to, čo je pod ním, ostalo chránené.Nika je ja, ktoré pomáha môjmu druhému ja.

Za pol roka som sa oddelila od ľudí, ktorí boleli a je to oslobodzujúce.Zatvorila za sebou dvere, ktorých otvorenie už nemalo význam.

A dnes som tu, čítajúc slová ľudí, ktorí pri tom boli celý čas so mnou a tak veľa ma učili. Ľudí, ktorí ma povzbudili pokračovať v ceste, ktorá sa s nimi začala.

Som dnes odvážna. odvážna využiť všetko, čo mám. Darovať lásku, ktorá mi bola daná a už sa nepozerať na to, že raz to možno bude bolieť. Lebo keĎ ten baby face na mňa pozrie tým svojím nemôžešmanemilovať pohľadom, tak zabúdam na to, že som bolela. V bruchu mám motýle a na perách úsmev. Láska do môjho života prišla, keď som pripravená ju posunúť ďalej, do iných rúk. vtedy, ke´d milujem seba a viem, že si zaslúžim byť milovaná. Dobre, možno to nevyjde a možno to proste nepôjde.Nech. Viem milovať a viem, že si to zaslúžim a to je podstatné.

Nech životy tých, na ktorých mi záleží, sú nádherné a nech im viem pomôcť vtedy, keď ich duše moju pomoc potrebujú.

Ďakujem ti Plamienok, že si ma naučil znova žiť.

Ten, kto tvoju lásku nechce vidieť takú, akou je, nie je ten, ktorémuju máš darovať.



 Blog
Komentuj
 fotka
i_fight_zombies  25. 6. 2017 20:53
Tvoje blogy sú pre ako terapia...Vždy sa po nich cítim úplne krásne...Ďakujem.
 fotka
kuko1965  26. 6. 2017 11:49
Ďakujem.
 fotka
phantasia  29. 9. 2017 23:52
prečítala som si úplne náhodne tvoje posledné blogy a rozlialo sa vo mne teplo. je to priam magický pocit. ďakujem za túto expresiu.
úplne cítim že "si správne"
Napíš svoj komentár