Nechajte ma sa len vyrozprávať
Podľa mňa som bud zbabelá alebo v osobnom kontakte nechcem zaťažovať ľudí svojimi vecami, každopádne, vždy na otázku, ako sa mám, odpovedám, že výborne.
Podľa mňa je to hrozne zbabelé a sama si tým hrozne ubližujem, ale príde mi to trochu viac v poriadku, ako sa proste prestať kontrolovať a konečne sa regulérne zrútiť.
No, mám proste také trucovacie obdobie. Rezignujem voči sebe, voči zmenám, voči čakaniu na to, kedy bude dobre. Predpokladám, že to bude trvať do nedele, to je taký optimálny deň a pondelok je potom taký klišoidný nová začiatok.
Som chodiace klišé, ale v trucovacom období to vôbec neprekáža.
Dokonca ma ani neserie, že som jak polomrtvola a žiadne kriesiace podnety nie sú úspešné.
Neviem, kedy som si vybudovala tentomechanizmus, ale naučila som sa, že ľudia vás nechcú vidieť smutných, aspon tí, ktrým na vás záleží, tých to naozaj úprimne trápi a ja nechcem, aby sa moji srdiečkovci trápili. Lenže čo, ked niekedy to nejde.
Vtedy rozmýšľate, či niektorý z vašich modrých lakov, ktoré sa tvária, že sú pri vás, je to na vhodný, ale potom, lebo naň je vždy zaručený spoľah, zvolíte odlakovač a on si na seba zoberie všetok ten bordel, čo po sebe nechal modrý lak.
A tak, ked prišiel odlakovač a spýtal sa prečo plačem, zistila som, že už sa mu neubránim. Neubránim sa jeho dobru, neubránim sa tomu, že chce pomôcť, že ho nezaujíma, čo po sebe zanechali iní a či to bolo príjemné alebo nie, že sa neubránim tomu, aby som ukázala svoje neupravené nechty.
Nemusím pri ňom rozprávať, hoci by to možnobolo lepšie a konečne by to vyšlo von, lenže ja som totálny slaboch( alebo práve príliš obrnená, neviem) a ešte to neviem ani pri ňom.
Ked som sa však spýtala, kedy bude zajtra u seba, zamyslel sa, aby mi odpovedal správne a udal orientačný čas, kedy ho určite zastihnem. Možno sa mýlim, ale mám pocit, že mi vidído duše. On je zázračný, už dlho to hovorím.
Myslím, že mu tiež rozumiem aspon sčasti, dokonca to, hoci o tom nevie, raz tak trochu priznal. Dokonalá tvár, dokonalé telo, dokonalé vystupovanie a za tým všetkým, potichu bdejúc , to najúžasnejšie srdce na svete.
Už môžeš prísť, práve som prišiel. Kráčajúc za ním si uvedomujem, že práve prehrávam boj sama so sebou. Porušujem sľub nezaťažovať iných, dobrovoľne rúcam svoje zásady a odkrývam svoje slabé miesta, le cítim, že môžem.
Otvorí dvere a ja plačem už v tej chvíli, tak sa pri rozhovore pozerám von oknom. Pýtam sa na neho, aký mal deň, čo bude robiť po zvyšok svojho voľna, hoci mi to povedal už stokrát a som také zbabelé teľa, že mu nepoviem, ako staršne nahovno mi je a že nemôžem vydržať vo svojom tele, že celé moje vnútro je priveľké na to, ako sa cítim, že mi prekáža každý milimeter môjho ja, že sa stále dookola pýtam, čo sa to deje, že žiadna odpoved neprichádza, že sa hodiny prechádzam po chladných uliciach len v šatách a slzy mi primrzajú na líci, že ich neviem zastaviť, že som tka zúfala,že sa teším a stretnutie s ním, lebo viem, že sa bude usmievať a že má v sebe toľko sily, že ak mi ju na chvíľu požičiava, som potom pár hodín schopná existovať.
Nepoviem nič, iba to, že zajtra idem k lekárke opäť.
A potom, ked som na odchode, poprosím ho, aby sa postavil, lebo ho chcem objať.
A on je tak kúzelný, tak zázračný, je tak úžasne, dokonale vnímavý a dobrý, že presne vie, čo má spraviť.
Objíme ma tak, akoma nikdy neobjíma a neodsúva sa, len mi daruje svoje energiu a ja, stratená v jeho tele, prijímam, čo mi dáva, lebo viem, že to potrebujem a chcem mu byť dlžná hoci aj celý svet. A keď mi oči zalejú slzy, ked viem, že takto ma vidieť nechcel, že to bolí, že to nikto nechce, že sa s tým musím už dalej potrápiť sama, odsuniem sa ja
" Už nie, lebo sa rozplačem"
A on spraví krok vzad a povie "Áno"
A nejde za mnou, len stojí presne tam a presne tak, ako má, pozerá sa na mňa a pozdraví ma presne tak, ako tú vždy veselú Táňu stokrát predtým, lebo vie, že ona sa ďalej bude tváriť, že sa nič nedeje, len s vedomím, že on teraz vie, že to hrozne bolí.
Ak som ďakovala Bohu za ľudí, ktorých mám vo svojom živote, bolo to určite málo, lebo za tohto človeka je málo len dakovať .
Ďakujem Bohu za môj liečivý odlakovač.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
ak mňa niečo fakt že trápi tak tiež mám mega problém o tom s hocikým hovoriť alebo sa zdôverovať...ktovie či je to sila alebo slabosť
3
@1 stratila som prvenstvo. Placem
Ale ne, fakt pekny blog, bud rada ze mas niekoho takeho a vaz si ho zo vsetkych sil. Aj ked ta nepoznam, prajem ti to
Ale ne, fakt pekny blog, bud rada ze mas niekoho takeho a vaz si ho zo vsetkych sil. Aj ked ta nepoznam, prajem ti to
4
Prestaňte nás už prirovnávať k lakom
Ale inak keď sa človek zaľúbi, tak aj to najobyčajnejšie správanie sa nášho objektu nám zrazu pripadá čarovné.
Ale inak keď sa človek zaľúbi, tak aj to najobyčajnejšie správanie sa nášho objektu nám zrazu pripadá čarovné.
Napíš svoj komentár
TOTO je naj "lakový" blog!