Som ranné mesto. Tiché uličky plné hlasných, odvážnych príbehov z noci. Skupinka ľudí pijúca akciovú vodku s džúsom z benzínky za 3,59. Párik sediaci na pešej zóne na terase, pomaly pijúc víno. Možno preto, že je drahé. Možno im nechutí. Možno na ňom vôbec nezáleží. Som zatvorené dvere, som hmla, ktorú vydychujem. Malá, úzka ranná ulička. Čo mlčí a vie o hriechoch spred dvoch hodín.

Som stará kaviareň so spoločným vchodom do Bistra Fresh. Vháňam doň hmlu. Opar z cigaretového dymu, čo každý chce, no každému smrdí. 

Som malá zmrzlináreň, čo sa otvára o 10.00, no ja už o 7.30 prepisujem názvy príchutí a dúfam, že jedného dňa ľudia začnú opäť jesť vanilkovú, keď sa bude volať The touch of a stranger. Vyleštím sklo na chladničke, no oknám nechám flaky od zmrzliny, ktorá spadla Hani na zem, keď pozorovala okoloidúci pár držiaci sa za ruky.

Som to mesto, čo o 7 ráno ešte spí a o 7.30 začína pripravovať svoje jemné líca pre tých, ktorí sa ich chú dotýkať drsnými, upracovanými dlaňami. To mesto, ktoré má na začiatku ulice antikvariát a na jeho konci Karaoke bar. To, ktorého krásy sú nahé nádherné, no skryjú sa prívaľom ľudí ponáhľajúcich sa niekam. Do práce, kde na nich nakričí šéf, do obývačky, kde na nich nikto nečaká, lebo priateľ dnes nemá čas. 

Som to mesto, ktoré sa nevie rozhodnúť, či svoje brány otvorí skôr alebo zatvorí neskôr.

Som mesto o 7 ráno

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
emulienkaa  1. 11. 2016 21:55
tá vanilková !!
2 
fotka
antifunebracka  2. 11. 2016 17:31
Presne, aj ty nemáš rada vanilkovú?
Napíš svoj komentár