Jednou z rituálnych aktivít, ktorých bolo v mojom živote neúrekom, boli cestovateľské kiná. Nieže by som si každý mesiac zbalila batoh a cestovala, ale bolo fascinujúce o tom všetkom počúvať a snívať a vyberať si a plánovať a tak trochu unikať zo sveta, v ktorom boli štrikované ponožky v teniskách absolútnym módnym prehreškom. Jeden cestovateľ, Dano, bol nesmierne vtipný. Rozprával o prespávaní na zemi a o tom, ako ho okradli a aké bolo dobrodružné ráno zistiť, že jediné, čo ti ostalo bola jedna topánka a wifonka. No dobre, možno to bolo tak extrémne zábavné len pre mňa, bola ma počuť ešte 10 minút, ako sa uchechtávam , predstavila som si tohto Dana, mimochodom, vyzeral ako môj budúci muž, ako tam leží v parku s jednou topánkou a wifonkou v ruke a snaží s avymyslieť, čo dalej. Vymyslel to a teraz nám o tom rozprával a ja som ho obdivovala a on to hovoril ako totálnu samozrejmosť, že o pár hodín bolo všetko v poriadku. Spoza svojho pleca som počula podobné uchcechtávanie sa a vtpné poznámky na túto situáciu a tie ma rozosmiali ešte viac. No a potom, keď už viacerým prekážalo správanie mňa a toho človeka za mnou, otočila som sa na neho akože chápeme sa, počkaj ešte chvíľu a smejeme sa dalej.
Tento spoluvyrušovateľ sa volal Adam a zvyšok večera sme strávili spolu pri pive, najskôr fabulujúc Danov príbeh a odchádzali sme vtedy, ke´d zatárali podnik. Bavila som sa s cudzím človekom a nebola to slečna v O2. nieže by som bola tak odmietavá, ale ja som nevedela konverzovať s ľuďmi, tobôž nie s neznámymi chlapmi, ktorí mali zastretý hlas a na ruke taký ten tenký pás kože, akože náramok, ktorý bol, z neznámych dôvodov veľmi vzrušujúci na mužských rukách. Záverečná, Čau , Adam, bol si fakt zábavný spoločník.
Neviem, možno čakal nejaké číselko, rp-čku, šťuchnutie, ale to bolo asi tak nechutné ako držková polievka, takže sa nič z toho nekonalo.
Keďže cestovateľské kino bolo každý týždeň, videla som sa potom s Adamom každú stredu. Niekedy sme sa len sprisahanecky na seba pozreli, vyrušujúc ostatných, zamávali si, kúpili jeden druhému pivo, boli sme parťáci. Po pár týždňoch som vedela, že je právnik, má 28 a venuje sa dobrovoľníctvu, má veľkého psa, ktorého fotky zaplňali jeho telefón, volala sa Lolita a spával s ňou v posteli. Jasneže poznal Nabokova a ja som bola oficiálne doňho. Jednoducho boli tie stredy strašne fajn a postupne sa z nich stali stredy a venčenie Lolity a burgre ( pre mňa len zelenina, lebo nemôžem žemle a neznášam mäso).
A potom držanie za ruku. To bol horor. A prvá pusa tiež, nehovoriac o absolútnej katastrofe- posteľná etuda č. 1, ale s tým sme, samozrejme, rátali. Druhý raz sme sa opili, lebo sme sa mali radi a nechceli sme to kaziť svojou nezosúladenosťou. Zaľúbila som sa do Adama a bolo to také ako nikdy. Teda, ja som bola taká ako nikdy. Celá, úplne celá stratená v ňom a žijúca ním a týmto novým pocitom. Nebola to pre mňa len akási fáza, lebo takéto to bolo dva roky. Začali sme spolu bývať, lebo som dostala lepšie miesto, pokračovala v projekte z vysokej školy, ktorý sa stával stále väčším, Adam sa, popri svojom džobe stal ešte koordinátorom dobrovoľníkov, čo nebolo síce o zárobku, no akosi to bol pre nás prst hore, niečo, čo nás držalo pri zemi a spájalo.
Hádali sme sa vtedy, ked sme boli obaja unavení, ale keďže on bol trochu viac Dano ako ja, povedal mi vždy vtedy, že si zoberie Lo a pôjdu sa prejsť , prečistí si hlavu a bol to spôsob, aký vyhovoval aj mne. Za ten čas, čo sme spolu žili, zistil, že sa možno ráno zobudím, budem ho nenávidieť, že ma nepožiadal o ruku, ale o dalšiu hodinu ma to prejde a budem spokojná s tým, ako to je. Pred očami som sa mu zmenila z bábiky na rockerku, z elegantnej na ženu nosiacu tenisky k sukni. Mala som obdobia, kedy som milopvala Johnnyho Casha, aj také, kedy Linkin Park. Dni, kedy na mňa nemohol rozprávať, aj také, kedy som mu liezla na nervy tým, že som sa nevedela zastaviť. A on všetky tieto veci rešpektoval a zvládal ich a preto som sa rozhodla, že ho chcem a nerozmyslím si to. Aspoň nateraz.
Niekde na ceste medzi 29. a 30. rokom svojho života som mu povedala, že sa berieme a on že Jasné, bláznivá a potom,keď zistil, že to myslím vážne, tak že Veď ja viem, že už šediviem a takí chlapi sú seksi, tak si ma chceš poistiť, nedbám. Svadbu sme plánovali spolu, ja som si raz po ceste z práce kúpila také 50 ročné svadobné šaty v sekáči za 2,50 , do ktorých som sa zaľúbila a on, keď sa opil v krčme a kráčal domov, kúpil obrúčky.
Nič sa po svadbe nezmenilo .Na(ne)šťastie. Bol to strašne fajn chlap a ja som s ním, ked som mala svoje náladičky, chcela dookola rozoberať, aké bolo fajn, ked sme sa tak spolu uchechtávali na tých cestovateľských kinách a že je škoda, že teraz je to v tom pajzli, kde sa nedá dýchať a hovoria tam už iba bohatí, ktorí cestujú, lebo na to majú. Stále sme chodili venčiť Lolitu, pili pivo, kupovali jeden druhému obľúbené cukríky, proste navlas rovnaký život. Adam bol chlap, akého chcete pri sebe a nerozumiete, prečo ho Boh poslal takej neznesiteľnej fúrií ako ste vy. Niekedy som sa až na seba hnevala, že som na neho dokázala byť taká odporná, ale ved ono to šlo samo. Sama som mala problém to vystáť a mala som za to, že preto stroskotalo všetko sociálno- interaktívne, do čoho som sa kedy pustila. Občas už to bolo príliš veľa napätia a spánok zadkami k sebe a Lo medzi nami. Občas mi priniesol obľúbenú zmrzlinu a ja saom ju neznášala. Spoznal ma inú. Bezstarostnú. Myslím, že za tie roky chodenia si ale uvedomil, že to také ľahké nebude.A ja to, že Adam nie je až taký Dano a že si rád sadne k telke a otvorí pivo ( a ja ho pijem s ním).
- Ako pokračujú projekty, Laura? Pýta sa ma bývalý spolužiak na káve
- Všetko super, funguje to
- Vidím, že aktuálne nie si Lolita ale pani učiteľka
Vtipkoval Marek a mne z toho bolo zrazu nekonečne smutno
Mal pravdu. Stále som sa stotožňovala s novými postavami, každý môj chlap bol úplne iný od toho predchádzajúceho.
- Akú ma máš rád?
- Takú, aká si, použije Adam do nebies volajúce, nechutné klišé
- Fuj, Adam, vážne sa pýtam. Aká som?
- Občas tichá, občas extrémne hlučná. Introvertná a otvorená, moja úžasná žena
- Dobre, stačí
Nasledujúce večery som preplakala. Som tichá alebo hlučná? Som Adamova manželka, marekova bývalá spolužiačka, ambiciózna architektka, bývalá študentka. Prekážalo mi, že všetky moje role boli niekým vytvorené. Že to boli len role. Sadla som si, napísala nadpis Laurin opis Laury a skončila som s čiernym, slzami zamokreným papierom. Nenapísala som nič, čo by som nepreškrtla. Nič, čo by si vzájomne neodporovalo. Nič, s čím by som sa dokázala stotožniť na viac ako dva dni. Keď Adam spal, čítala som knihy, pozerala filmy, chodila na cestovateľské kino. Kúpila si permanentku na krav maga lekcie, na ktoré som potom tri mesiace chodila. Naučila sa pripravovať raw koláče ,ktoré s ami p dvoch mesiacoch zdali nechutne sladké. Potom to prišlo.
- Ja neviem, kto som, Adam. Mám len úlohy, ktoré sú mi pridelené. Vždy som žila od vzťahu ku vzťahu a menila sa na svojich partnerov. Bola som jogínka, bláznivá športovkyňa, knihomoľ, kuchárka, partyžena. Obliekala si výlučne čiernu alebo len to, čo nezodpovedalo môjmu veku. Uznávala zdravý životný štýl alebo fajčila a pila pivo. A vždy vtedy, keď som náhodou nebola niekym okúzlená, nerandila s niekym, nechcela s amu zapáčiť, mala som pocit, že som sama sebou a ten mi po pár mesiacoch začal liezť na nervy, tak som opäť dala šancu niekomu novému.
- Ale no tak. Toto je zlé obdobie. Nechám ťa? Donesiem zmrzku? Cukríky? Chceš sa ešte rozprávať?Objať? Pozrieme si náš budúci dom v Nórsku? Snažil sa nájsť čokoľvek z vecí, ktoré vžždy zaberali
- Ja nechcem dom v Nórsku, Adam, je tam zima. A možno chcem, ja neviem, nikdy som tam nebola. Chcem tam ísť a potom do Talianska a do Rakúska a chcem ísť do Thajska a chcem byť Dano. A možno nie, ja neviem, ale chcem to zistiť, Adam. Chcem vedieť, či ešte stále neznášam mäso alebo ho nejem už iba zo zvyku, chcem vedieť, čo mám rada ja, čo nemám rada ja. Vieš, ja milujem, čo sme spolu vytvorili, ale ja chcem niečo vytvoriť sama a byť na to hrdá a zotrvať pri tom a chcem to pokaziť a chcem sa potom tešiť, ked to opravím a chcem zistiť, čo chcem vytvoriť sama. A chcem si dať kávu v dome na pláži a pokojne aj prísť na to, že sama je to obrovská nuda, Adam, ale chcem to skúsiť.
Adam už vtedy nesedel so mnou na gauči. Stál pri okne otočený chrbtom ku mne.
- Milujem ťa, vážne. Ale miluje ťa to ja, ktoré sa stalo tvojou súčasťou a oddelilo sa od celého sveta, lebo tak to vždy robím. Milujem a neexistuje na svete nič iné, čo by ma zaujímalo, som ty, Adam . Ale ja chcem byť Laura, ktorá miluje.Vždy s ahovorí, že človek musí milovať najprv seba a potom sa nájde niekto, kto ho bude milovať, ale ja som tú prvú časť preskočila a ty si prišiel aj napriek tomu. Mala by som byť za to vďačná, ale ja to už nedokážem vystáť.
- Je to sedem rokov, čo sme spolu.
- Je to sedem rokov, čo sme jedna osoba, Adam
- Takže odo mňa odchádzaš
Odchádzam od nás
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
lenuli
7. 9.sept. 2016 22:07
ouu genialne! ...tiez myslienky mojich poslednych mesiacov
3
@2 nie, nech nie je.
baví ma to, táto, aj tá prvá. rozdielne, no predsa majú nejaký prienik a od začiatku viem, že tak trochu píšeš o sebe, a ku koncu sa v nej predsa nájde takmer každý.
je to superko, pokračuj, ale nie v priamych pokračovaniach : )
baví ma to, táto, aj tá prvá. rozdielne, no predsa majú nejaký prienik a od začiatku viem, že tak trochu píšeš o sebe, a ku koncu sa v nej predsa nájde takmer každý.
je to superko, pokračuj, ale nie v priamych pokračovaniach : )
5
neviem, podľa mňa by bolo zbytočné.
ale ak bude, určite si ho prečítam : )
ale ak bude, určite si ho prečítam : )
6
Krásny príbeh lásky, ktorý napísal sám život. Nech vám to vydrží!
10
Veď aj ja ťa mám rád, dúfam, že ťa moje komenty nehnevajú či také dačo
Napíš svoj komentár