A na prstoch cítiť šteklivý chlad
A ty rád
Nadýchneš sa trochu viac
aj s istotou no netušiac
kto ti ho daroval
Keď za oknom počuť deti
A ich plač, lebo im utiekla lopta
V ich očiach motýľ letí
Stale a do neznáma
Aká veľká je
Ich moc
Vždy len môcť
Keď ťa v nedeľu pôbede volá
Vôňa teplej bábovky
A ty počkáš náročky
Kým mama zakričí
Nechce sa,
Nikdy sa nenaučí,
Že v nedeľu poobede spíš
Keď v dave tancuješ
A smeješ sa
A smieš
Nevedieť kedy
Ako a kam
Pravidlá nepoznám
Keď sedíš v kaviarni
Pri káve, ktorá vždy vychladne
A nepiješ ju
Z presvedčenia že ešte
Je čas plniacich sa prianí
Milovaní
Miluješ lebo inak
Ti svet nechutí po mede
A v abecede
Páčia sa ti všetky písmená
Nemenná
Je láska
Miluj teda dôsledne
A neprestaň ak náhodne
Na chvíľu snáď
Prestane v zime voňať
Tráva fialkami
Lebo tak páčiš sa mi
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
james98
17. 1.januára 2016 22:38
Aj keď, niekedy sa milovať neoplatí... Vlastne len málokedy.
4
@antifunebracka učím sa také srandy o prognozach ochorenia a tam je jedna: quo ad vitam (akože či prežije pacient) a odvtedy sa mi zapáčilo aj kvéčk
5
Sranda Ale inak sa to začína aspoň trochu zlepšovať? Na poslednej fotke vyzeráš veľmi choro.
6
@antifunebracka zatiaľ sa to zhoršuje, posledná veta lekárky: bude ešte horšie. ale ju nepočúvam, ona je stará a škaredá
Napíš svoj komentár