Lenze ono to prislo. A s tym aj vsetok vzdor, hnev, plac. Brat ma vtedy asi dva roky presviedcal, aby som sa stretla s otcom. Hneval sa, naliehal, lenze so mnou to nepohlo. Myslim, ze to bol sposob, ktorym som sa obrnila voci tomu, aby mi este bolo ublizene.
Po case sme sa stretli, tak nejak velmi formalne a ano, bolo to tazke. Boli to slzy,o ktorych som echcela, aby niekto vedel. Neviem, ci preto,ze mi chybal, alebo preto, ze spravil take rozhodnutie. Zacala som sa stretavat aj s jeho zenskou a tak nejak po case sa im narodil syn.
Moj maly brat je velmi super. Je tak spravne drzy, on sa urcite nikde nestrati. Je to kopka radosti a samozrejme, je trochu viac rozmaznany, ako treba, ale to uz nie je moja vec.
Ako to uz s mojim otcom chodi, na nejaky- ten cas sa odmlcal. Chvilu zil na Korzike, lebo chcel a potom, ked prisiel, chcel, aby sme ho milovali a vitali.
Po rokoch tychto jeho pravidelne debilnych rozhodnuti uz to tak proste je a hoci ma to mrzi, nevnimam ho ani nahodou tak ako mamcu.
Nezdielam s nim ziadne dolezite udlaosti a nemam potrebu sas nim kotaktovat, ked tu nie je.
Ale respektujem ho, bolo to narocne a trvalo to dlho, ale akceptujem vsetky jeho rozhodnutia.
Ako aj to, ze sa znova rozvedie.
Ako aj to, ze odide zit do Nemecka.
Ako aj to, ze ma 26 rocnu priatelku.
Taky je, nikdy si nemal zakladat rodinu.
Obcas mi zavola a povie, ako uzasne sa ma a ake je vsetko super a potom zas , ze je vsetko nanic a ake zle rozhodnutia robi. Hold, takyto si.
A tak nejak ide zivot bez neho, s jehotelefonatmi . Obdobiami, kedy o nom nevieme nic. Jr to tak uplne v poriadku.
Leze ked zavolal naposledy, dozvedela som sa, ze mam brata. 800gramove malilinke nunko lezi v inkubatore niekde v Nemecku. Tam, kde zajtra idem. Viete, neviem si to ani predstavit, nemam pred ocami ziadny obraz 800gramoveho surodenca napojeneho na vsetko mozne, pozorujuc, ako sa mu v mikrometroch zdviha hrudnicek.
Lenze on to zvladne, lebo my v rodine slabochov nemame. Drzte palce Kristianovi a mne tiez, netusim, aka bude cesta tam.
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
2
Tak bábätko sa vypýtalo sa svet dosť skoro, ale verím, že je v opatere dobrých neonatológov a lekárov celkovo. Taktiež mu prajem veľa energie, sily a zdravia, bude to teraz potrebovať a rovnako aj tebe prajem. Zvládnete!
3
hlavne prajem tebe silu do zivota...ja sa s rodicmi nebavim odkedy som usiel z domu, a neviem si ani predstavit co by som im povedal keby sme sa mali porozpravat z oci do oci...hlavne v sebe neziv voci otcovi hnev, bude ta to nicit...
Napíš svoj komentár
Tomu mimcu vela pozitovnej energie.
A tvoj tatko... takych ludi nemam rad. Moj vnutorny svet akosi nedokaze hentak lahkovaznych a nezodpovednych ludi pochopit a ani priznat ich existenciu