Niekedy sa bojime zmeniť niečo,čoho negativita nas potichu a intenzívne unavuje
Niekedy sa snazime natoľko,že tým veci kazime
Niekedy chceme tak zaposobit,že od seba človeka odhaname
Niekedy chceme mať niekoho veľmi radi,hoci to nejde,lebo jeho správanie noci naše šťastie
Niekedy sme príliš umeli.miešame sa zivotu príliš do cesty,chceme tak veľmi uspokojiť svoju tuzbu po dosiahnuti svojho ciela,že si cestu za nim nevazime a nezbierame pomocky potrebné k tomu,aby nas cieľ bol tým,vďaka čomu sme lepsi,odolnejsi,stastnejsi,ludskejsi.
Snazime sa obalovat si srdcia do niekoľkých vrstiev,aby,nedajbože,nedoslo ku sklamaniu.
Čakáme príliš veľa od druhých a nie sme ochotni darovať ľuďom úsmev,slovo,objatie .
Prestavame si tykat s emociami,lebo sa bojime,že budú vyuzite proti nám
Začneme si vazit život až vtedy,keď on prichadzame a ľudí chceme pri sebe tesne potom,ako ich od seba odozenieme neochotou hyckat ich srdcia
Dnes mi pán v nemocnici podakoval za úsmev.Ja DAKUJEM! za šancu tešiť sa zo zápasov slnka a usmievať sa,keď vychadza.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
nacopojdemdomov
24. 9.sept. 2015 18:52
pekne napisane
2
naozaj pekne, velmi. hlavne ten zaujimavy postreh o umelosti sa mi pacil
Napíš svoj komentár