Všetko sa vráti do tých istých koľají

Kradne mi myšlienky
láme ma to
počujem ticho
aj keď nemôžem zato

Potrebujem odísť
všetko zanechať
byť chvíľu sama
a dokopy sa dať

Stena predo mňa tieni
prejsť cez ňu mi nedá
oprem sa o ňu
a pomaly si sadám

Čo budem robiť
inú cestu zvolím
niečí pohľad na mňa
nikomu nedovolím

Šum listov
s mojim vzlykom
prehlučí smiech
s malým vetríkom

Kde sa smiech zobral
zvuky sa prepadli
že som preč zmizla
všetci dávno zabudli

Nikto si nevšimne
že jedna posteľ prázdnie
každý má niekoho
len ako vždy ja nie

Odídem, vrátiť sa?
Neviem.
Načo vlastne.
Všetko sa vráti do tých istých koľají

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu