Domov som chodila raz do mesiaca, teraz tam idem za 3 týždne druhý raz.

Nikdy by som nepovedala, že sa do Zvolena začnem vracať tak často. Keďže je to jedna veľká dedina.
Posledne som chodila domov raz za mesiac.

Prečo?
No lebo jediná vec, ktorá tam bola na práci:

-stráviť s našimi a bráchom jeden večer pri telke s otvorenou fľašou vína

-počúvať občasné výčitky od našich, či na školu/mňa/všeobecne

-jeden večer vymiesť „náš“ lokál, väčšinou so sesternicou, tj nechávať si kupovať gintonic, rozčuľovať DJa pesničkami na želanie, šialene tancovať a rehotať sa ako trápne 15tky

-tváriť sa, že sa učím, pritom všetok veškerý čas stráviť za Birdzom a FB a všeobecne brázdenín na nete

-ísť na nákup s maminou, väčšinou do BB

-a hniť, hniť, hniť

-ísť na vlak a rozčuľovať sa, že strávim 3 a pol h svojho „drahocenného“ času na riti

-mať reči, že sa neviem dočkať toho, kedy už bude v Bratislave

Niežeby sme nikdy nikde neboli- na nejakom výlete/prechádzke/návšteve. Ale väčšinou, keď som tam po mesiaci prišla, tak to bolo preto, lebo mi celý privát už liezol hore krkom, že som toho tu mala plné zuby a chcela si kúsok oddýchnuť.



Dnes poobede idem domov.

A neviem, či slová „teším sa“ sú správne. Lebo skutočne sa mi nechce sedieť 3,5h na riti vo vlaku, hľadieť na ľudí so mnou v kupé, pretože cestu za oknom už poznám, prípadne spať.

Ale.


Teším sa napríklad na brata. Keby neprídem tento víkend domov, tak by on prišiel za mnou do Bratislavy. Teším sa ako mi porozpráva o jeho ženských a možno ho jeden večer vezmem von a pôjdeme si niekam sadnúť a posťažujem sa aj ja jemu.

Teším sa na maminu. Naposledy, keď som bola doma, tak sme sa pohádali a potom ma to veľmi mrzelo. Teraz sa teším ako s ňou strávim piatočné poobede, porozprávame sa a budeme proste spolu.

Teším sa na ocina. Lebo bude sranda. Chýbajú mi jeho reči, podpichovačky a srandičky. Ja viem, niekedy na to nadávam, ale keď ste celý týždeň zavretý na priváte s človekom, z ktorého si robíte srandu len vy a on si z vás nevie, tak sa potešíte, keď prídete domov a otec si robí tú srandu z vás.

Teším sa na moju stále dobrú kamošku, hoci sa stretávame fakt sporadicky. Teším sa ako si vyrozprávame novinky. Ako mi porozpráva, čo má nové s priateľom. A už len z toho sa budem tešiť, keď ju uvidím a poviem si, že vyzerá stále lepšie a lepšie.

Teším sa na Idik. To je jedno, či bude piť kávu, šampus, víno, tvrdé, vodu z vodovodu alebo nič. Uvidím ju po čase, porzprávame sa. S ňou sú predsa len tie debaty o inom. Tým, že si toho prežila fakt veľa a je aj staršia, tak mi povie skutočne triezvy názor ako nezainteresovaná osoba, hoci viem, že by mi chcela len dobre. Fakt ako, snáď sa stretneme nejako tak, že budeme spolu aj dlhšie ako 2h. Máme o čom.


No a potom sa...neteším. Proste len chcem vidieť. Jednu osobu. Počúvať ju. Pozerať sa na ňu. Byť v jej prítomnosti. Cítiť jej vôňu. Cítiť sa fajn. Mlčať, lebo tá osoba rozpráva veľa. Myslí si, že hlúposti, ale sú to veci, ktoré mi robia lepšie myšlienky. Pozitívnejšie. Uvidíme, či sa streneme. Ale ak niekto veľmi chce a ide si za niečím...




Zajtra ráno ešte do školy, potom na nejaký rýchly obed a na stanicu. Počkať si na dobu určitú, sadnúť na miestenkové sedadlo, tváriť sa, že mi je šuma fuk, že robím celému kupé diskotéku zo svojich slúchadiel, prespať jednu polovicu cesty, druhú presmskovať, prevolať a plná očakávaní, čo tie najbližšie dni a noci prinesú uvidieť starú známu vlakovú stanicu v meste.



A tak tajne dúfam, že braček ma príde čakať aj tentokrát.

 Blog

13 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu