Sedíš.
Mlčíš.

Čo sa bude diať?
Povie ti to niekto?

„Halooo! Kde to som?“
Voláš, no nik ťa nepočuje.
Alebo nechce.

Odrazu cítiš silný tlak.
Zľakneš sa.

Tlačí ťa to preč z teplého miesta.
Ale ty nikam nechceš.
Chceš byť tam, kde ti je dobre.

Tušíš zlo.

Posúva ťa to čoraz viac dopredu.
Stále rýchlejšie.
Slepo sa obzeráš.

Prudké svetlo ťa odrazu omráči.
Si zmätená.

Vidíš ďalších.
„Čo sa to deje?“
Pýtaš sa ich.
„Potrebujú nás.“
Odvetí ti niekto z nich.

Kto už by len mňa potreboval?
Neprestávaš sa čudovať.

Vidíš pod sebou zráz.
Bojíš sa.
Nechceš zomrieť.
Chytáš sa čoho môžeš.
Držíš sa čiernych výrastkov najdlhšie ako vieš,
Keď
V tom to začuješ...

Bolestivý vzlyk.
Zvuk, ktorý trhá srdce.
V ovzduší cítiš bolesť.

Chceš pohladiť
A vtedy
Spadneš.

Jemne sa kĺžeš
Po hladkej pleti
A strácaš sa

Vpíjaš sa do pokožky
Objímaš ju ako najviac vieš
Pri posledných silných objatiach
Cítiš, že bolesť ustáva.

Umieraš, no
Pomohla si.




TY, maličká slza...

 Blog
Komentuj
 fotka
smajdalf  6. 4. 2012 10:20
"Kto už by len mňa potreboval?"
Napíš svoj komentár