Sedíš. Mlčíš. Čo sa bude diať? Povie ti to niekto? „Halooo! Kde to som?“ Voláš, no nik ťa nepočuje. Alebo nechce. Odrazu cítiš silný tlak. Zľakneš sa. Tlačí ťa to preč z teplého miesta. Ale ty nikam nechceš. Chceš byť tam, kde ti je dobre. Tušíš zlo. Posúva ťa to čoraz viac dopredu. Stále rýchlejšie. Slepo sa obzeráš. Prudké svetlo ťa odrazu omráči. Si zmätená. Vidíš ďalších. „Čo sa to deje?“ Pýtaš sa ich. „Potrebujú nás.“ Odvetí ti niekto z nich. Kto už by len mňa potreboval? Neprestávaš sa čudovať. Vidíš pod sebou zráz. Bojíš sa. Nechceš zomrieť. Chytáš sa čoho môžeš. Držíš sa čiernych výrastkov najdlhšie ako vieš, Keď V tom to začuješ... Bolestivý vzlyk. Zvuk, ktorý trhá srdce. V ovzduší cítiš bolesť. Chceš pohladiť A vtedy Spadneš. Jemne sa kĺžeš Po hladkej pleti A strácaš sa Vpíjaš sa do pokožky Objímaš ju ako najviac vieš Pri posledných silných objatiach Cítiš, že bolesť ustáva. Umieraš, no Pomohla si. TY, maličká slza... Blog 10 0 0 0 0 Komentuj