Lebo rodicia.
Nie preto, ze by mi nedopriali.
Nie preto, ze by mi vyslovene povedali, nemozes.
Nie preto, ze by mali naplanovani kazdy bozi vecer.
Nie.
Proste preto, lebo moja mama si o mne mysli, ze som kurva.
A ja si naivne myslim, ze ked prestanem hovorit o tom
ako velmi tuzim zazit tu diskoteku a zazit bavenie s ludmi, aj bez alkoholu (ako toto fakt nepotrebujem na tanec), tak jej dokazem, ze nie som.
Ano, zaflirtovala som si s o niekolko rokov starsim casnikom.
No a co?!
Bol to len flirt, ked mi daval tequilu. Nic viac, nic menej.
Obaja sme sa zasmiali, on si ma zapamatal a ja som mohla vyhlasit, ze mam svojho casnika, ktoremu je jedno kolko lusi v rade predo mnou je, zmurkne na mna a nalieva mne, hoc aj len obycajny sprite.
Som vraj vyzyvava, dolezita a som ina ako ma pozna.
Uz nie som jej dcerenka ako som vzdy bola.
Nechcem byt doma, chcem byt v BA.
Povedzte mi ale, kto by chcel byt v dome, kde sa rodicia spolu nerozpravaju,
kde proste nie som totalne slobodna.
Som zvyknuta.
Zvyknuta na zivot v Bratislave.
Na to, ze som do polnoci v praci a nikomu nerobi problem ist potom este so mnou von.
Na to, ze tam sa na ludi mozem skutocne spolahnut, aj ked niekedy nie su prave na dosah
Nepozna ma, lebo sa o to nesnazi.
Mne to vzhadzuje na oci.
Ale ona nezdvihne telefon a nezavola.
Ak ano, nikdy skutocne nechce vediet ako mi je.
Staci jej suche ,som okey, vsetko je okey,.
A potom sa na mna vsetko vali zo vsetkych stran.
Ale tuto noc to zas bola mama.
Ked som plakala nad porcelanom z toho ako mi bolo zle, prisla v noci a starala sa o mna. Vtedy som prestala plakat od bolesti a zacala som plakat, ze sa mi vratila moja mami...
"Tak ako sa spravas ty sa podla mna spravaju kurvy..."
rodičia dosť často nechápu svoje deti, lebo nie je medzi nimi taká komunikácia aká by mala byť. Ja to mám doma tiež... len nemyslí si to o mne moja mama, ale môj otec.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.