Veselo sa smiala.
„Si šialený.“ silno ju pobozkal.
„Týmto to ale nezmeníš.“ žmurkla na neho a za tričko si ho pritiahla späť.
„Kto povedal, že to chcem zmeniť?“ šikovne jej vkĺzol rukou do vlasov a cítil ako sa k nemu viac pritisla. Znežnela mu v objatí.
Pomaly ju položil na posteľ a začal bozkávať po celej tvári.
„Vieš o tom, že si krásna?“
„Vieš o tom, že si úžasná?“
„Vieš o tom, že ťa ľúbim?“
„Dokáž mi to.“ šepla.
---
„...vyhlasujem veľkú amnestiu na neveru...“
„Môžem vypnúť to rádio?“ spýtal sa. Nehýbala sa. Pohol sa smerom k veži, aby ju vypol.
„Nechaj to!“ takmer skríkla.
„V poriadku.“ zarazene odvetil a prešiel na druhý koniec izby, aby si k nej mohol sadnúť.
Ruky mala zložené v lone. Hľadela pred seba. Mala sklenený pohľad.
„Neviem, čo povedať. Stále ťa veľmi ľúbim. Nechcem o teba prísť.“
Mlčala.
„Povedz niečo, prosím. Nemlč. Vynadaj mi, udri ma, to je jedno, len nebuď ticho.“
Počul si biť vlastné srdce.
„Ja...si tak krásna, skvelá a úžasná. Prepáč mi, nechcel som ti ublížiť. Mrzí ma to. Povedz, čo mám spraviť. Ja to urobím. Len mi povedz, čo.“
„Choď preč.“ zašepkala.
„Prosím?“
„Choď preč.“ zopakovala hlasnejšie.
„Ja...“
„Choď preč.“ povedala tvrdo a neoblomne.
Chvíľu zarazene sedel, no potom pomaly vstal. Pohladil ju a dal jej pusu do vlasov.
Cítila ako jej na líce kvapla jeho slza, keď sa zohol.
„Chtěl jsem to ráno, kdy naposled snídal jsem s tebou, ti říct, že už ti nezavolám, pro jednu pitomou holku, pro pár nocí touhy. Podved jsem všechno, o čem doma si sníš, teď je mi to líto.“
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
matwejo
29. 6.júna 2012 03:40
uff, meh, ...
Napíš svoj komentár