"Nemáš chuť si užiť?" rozbalil to hneď bez okolkov.
"Nechaj si zájsť chuť." odvetila som otočiac sa a kopnúť do seba tequilu.
"Ešte jednu!" zakričala som na barmana.
"Dnes ti nejak idú, Terezka." usmieval sa barman v našom obľúbenom podniku. Boli sme tam v podstate aj niekoľkokrát do týždňa. Keď nie baviť, tak len sadnúť na kávu počas dňa.
"To vieš, dnes je ten správny čas."
"Boli ste nakupovať, však?"
Usmiala som sa. Jemu nič neušlo. Nie nadarmo bol gay. Nevyzeral, no ja som ho rýchlo prekukla.
"Pravdu máš. Lenka sa dnes odviazala a minuli sme viac ako sme mali v pláne."
"Čiže ako vždy."
"Tak nejako. Mala by som sa začať obzerať po nejakom nechutne bohatom chlapovi, aby ma mal kto sponzorovať, lebo takto to dlho neutiahnem." rozosmiala som sa.
"Jediný problém je, že s takým by si nebola, lebo by si nezniesla pocit byť závislá od muža." žmurkol na mňa.
"A za túto skutočnosť si zaslúžim ďalšiu!"
"Kde si toľko?!" pribehla odrazu Lena.
"Šak vidíš. Moje obľúbené miesto pri obľúbenom barmanovi s obľúbeným alkoholom."
"To vidím. A čo tak sa trošku vytancovať?" veselo som zoskočila zo stoličky.
"Tak poďme. Ale tohto fešiho nechaj chvíľku stranou." žmurkla som na jej nový objav.
Lena ma chytila za ruku a ťahala na parket.
"Čo je zač?" kričala som jej do ucha. Mykla plecami.
"Neviem. Ale je to kus. Snáď bude aj v iných ohľadoch." rozrehotali sme sa ako najväčšie sliepky.
Toto jediné som nemala rada v takýchto situáciách na žúroch. Keď piješ a nevadí ti, keď sa rozrehoceš na plné kolo. Ale to si človek neuvedomí.
Akurát som kráčala z toalety, keď som uvidela Filipa. Sedel v boxe blízko mňa so skupinkou ľudí. Okolo pliec mal zavesený prívesok. Blondýnečku. S veľkými modrými očami, umelými riasami a veľkými červenými perami. Bála som sa prejsť pohľadom nižšie. No neodolala som. Ako som čakala. Perfektný hrudník a nohy, ktoré trčali popri stole si nejeden nemohol nevšimnúť.
Stála som ako obarená. Alkohol mi pomaly vypršal z hlavy. Bolo to už dávno, ale tento pocit by bol aj po 100 rokoch. Jednoducho, bolo to prvý raz od rozchodu, keď som ho videla s nejakou inou.
Až po neurčito dlhej chvíli som sa spamätala. Potriasla som hlavou a rýchlo prefrčala popri nich. Bolo mi jedno, či ma uvidia. Ja som mala cieľ jasný.
"Riško! Záchranná! Ihneď!" zvrieskla som pri bare, až sa na mňa pár ľudí otočilo. Neriešila som ich. Potrebovala som akútnu pomoc v podobe 38% alkoholu.
"Je tu bývalý. S nejakou štetkou. Idem preč. Nechcem, nemám na neho chuť. Ani na ňu. Povieš..."
"Poviem Lenke, že si šla domov. Dávaj si pozor!" dopovedal za mňa a položil predo mňa ešte jeden.
"To je na mňa, na cestu." s vďakou som sa na neho pozrela a trielila preč.
Predierala som sa davom a jediné, po čom som túžila bolo pocítiť čerstvý vzduch.
Vybehla som na ulicu. Nechápala som, čo sa to deje. Možno preto, že sme sa len pred týždňom videla prvý raz po...nechcelo sa mi to rátať. A potom ona. Nevedela som si predstaviť, že by s ňou mal vzťah. Nebol taký. Nikdy nebol. Takéto mal len na jedno.
"Tereza?!"
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár