Myslela som si, že sa už neozveš. Nebol to tvoj štýl.
Tak to teda rátam, koľko sa poznáme? 6 rokov. Čas letí.
Nezabudnem na tie pohľady po chodbách. Tajné, aby spolužiačky nič netušili. Aj tak sa to nedalo utajiť. Bol si ten, ktorý mi motal hlavu celé 4roky, napriek chalanom, ktorých som mala v skutočnosti. A viem, že ja som motala tú tvoju.
Potom prišiel jeden večer, stretla som ťa tam, ty si prišiel a začal so mnou tancovať. Konečne sme sa oficiálne zoznámili, hoci sme sa už dávno poznali. Robil si si vraj čiarky, no ja som sa ňou nestala. Nechcela som ňou byť. Niežeby si sa nesnažil. Bola som slušné dievča.
Po poslednom stretnutí, keď mi umrela babka, sme sa nevideli. Netušila som ako sa máš, či študuješ, pracuješ alebo čo je s tebou. Vtedy sme sa hrali na dospelých, mysleli sme, že tak sa dospelí správajú. Nechceli sme spolu chodiť. Ty preto, lebo si bol zaľúbený do inej, ja preto, lebo som nechcela chodiť s niekým, čo si robil čiarky. No rozumeli sme si.
Potom si raz napísal. Ani neviem čo. Bolo to pred polrokom. A ja neviem prečo, odpísala som. Najbližšie stretnutie, hneď ako som sa vrátila domov na víkend. Sedeli sme oproti sebe a nebyť toho stola medzi nami, neviem ako by to dopadlo. Vracala som sa v čase. Teraz už viem, nebolo to správne.
Pripomenul si mi moje gymplácke časy, moju vtedajšiu túžbu, takú tú neskúsenú, nedomyslenú. Vravel si veci ako vtedy. Po lopate, úprimne, možno až príliš otvorene, no nebránila som sa. Páčilo sa mi ako ma chceš, ako si chcel, ako budeš. Keď si sa ma dotkol, prisahámbohu, mala som 17. V tom okamihu. A potom netreba písať, čo sa dialo.
Stretli sme sa, keď to šlo. No buďme úprimní, keď sa dalo tebe. Keď som bola doma a tebe sa to hodilo. Ono to človeku hneď nedôjde, no po poslednom raze som si povedala dosť. Povedala som si, neozvem sa ti, ozvi sa sám. Ozval si sa. Ale ten spôsob, doteraz nerozumiem.
Včera si napísal. Chýbala som ti ja alebo...? Čo sa zbytočne pýtam? Viem presne, čo ti chýbalo, nemal si komu inému napísať? Každej inej to došlo presne tak ako mne? Nie, nie som naivná, nikdy ani raz sa mi nepáčilo akým spôsobom sa stretávame, ale šla som, lebo som sa s tebou nemusela rozprávať o svojich problémoch a ani o tvojich. Nemusela som sa s tebou baviť o ničom. Nechcela som sa s tebou baviť o niečom. Bavil ma pohľad na teba.
Vieš, si pekný. Tak zvláštnym spôsobom. Takým priťahujúcim. Tak detsky nevinne, no skutočnosť je iná. Vieš sa pozrieť tak, že aj bernardín by mal proti tebe malé šance, hoc on má predurčený smutný pohľad na svet. Vieš sa smiať z chuti a vieš hovoriť o smútku, lebo si si ho prežil veľa. Veľa na vek chlapca. Musel si sa skoro postaviť na nohy. Vždy som obdivovala, keď si o ňom hovoril. Toľko lásky si mal v hlase.
Tak teda si písal. Nechápala som, čo sa deje, že zrazu. Ale rýchlo si mi to vysvetlil. A tiež si mi rýchlo vysvetlil, čo si myslíš o ženách, o mne „za to, že si dievča...“ . Urazil si ma takým spôsobom, akým to ešte chlap neurobil. Áno, vy chlapi viete uraziť ženu rôznymi spôsobmi a je len na nej ako ich bude brať, či sa nad to povznesie, či bude ticho alebo vám na to niečo povie a koleduje si o to, že to nepochopíte, lebo vám tá urážka niekedy nepríde. Ale ty si to prehnal.
Netušíš, čo sa za ten mesiac všetko zmenilo. Vo mne, voči tebe. A teraz?
Vieš, ja nie som ten typ, čo sa rozchádza s ľuďmi v zlom. Vždy, vždy sa snažím odísť z akéhokoľvek vzťahu v dobrom. V tom najlepšom. Nikdy nechcem, aby sa dvaja tvárili, že sa nikdy nepoznali. Sú ľudia, čo sa tak tvária, no nie je to mojou vinou. No teraz. Teraz bude!
Nikdy nepochopíš, čo si urobil. Nikdy nepochopíš, čo si povedal. Sú veci, ktoré sa nevravia. Ktoré sa proste povedať nesmú, pokiaľ chceš s tým človekom čo i len v dobrom začať/ukončiť čokoľvek.
Nepoznáš ženy. Asi si myslíš, že áno. No ja poznám teba. Nemusíš vedieť ako som na to prišla. Ale mám dosť rokov, nie som už „dievča“, ublížilo mi mnoho chlapcov a aj mužov, ja som ublížila tiež viacerým, nemal si nijaké právo správať sa tak ku mne. Ver mi, bol si jeden z tých, ktorý mal pre mňa v niečom zvláštnom zmysel, lebo som nerozumela tomu, čo je na tebe tak veľmi priťahujúce.
Aj by mi napadla hlúpa poznámka, ale ja nebudem tá, čo ničí chlapské ego. Chlapi ego potrebujú.
No ty by si mal nad tým svojím kúsok pouvažovať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár