„Ahoj!“ vykríkol a vtisol jej silný dlhý bozk na líce.
„Ahoj.“ usmiala sa na neho.
Cítila sa lepšie, keď ho konečne zbadala. Ešte pred týždňom jej len písal, chcel ju vidieť, byť s ňou. Ona tiež. Niekedy však pracovné povinnosti nedovolia tak túžobné stretnutie.
Po pár metroch zastal, počkal ju, kým príde k nemu. Vystrel ruky. Musel ju objať. Potreboval ju cítiť.
„Ako cukríkovo voniaš.“ povedal.
„Cukríková je zlá?“ opýtala sa.
„Ja len vravím, že pekne voniaš.“
„Tak ďakujem.“
Dlho na ňu pozrel. Zadívala sa mu do očí. Pomaly sa k sebe priblížili- na dotyk nosov. Pootvorila pery. Cítila jeho dych. Pobozkali sa. Jemne. Zľahka. Na okamih sa od seba odtiahli, vzápätí sa však k sebe vrátili a stratili pojem o čase a priestore. Potrebovali sa nabažiť jeden druhého. Po dlhej dobe. Boli spolu.
„Dnes to bude pekné.“ povedal.
Len sa usmiala. Vedela, že bude. Vždy bolo. Dnes to bolo ale o čosi krajšie. Sama nevedela prečo. Ale neriešila to. Bola rada, že si môže užiť jeho prítomnosť. Že si môže užiť jeho.
Trvalo im veľmi dlho, kým k nemu prišli. Často zastavovali, lebo ju chcel objať. Pobozkať. Občas tú silnú chuť dostala ona.
V bruchu jej lietali motýle zakaždým, keď si ju pritisol na hruď. Vzrušil ju každý ďalší bozk. Objímal ju silnejšie, dlhšie, nástojčivejšie.
„Nevyzúvaj sa, veď vieš, že mám hore ešte neporiadok.“
„Jasné, nezabudla som.“
Chytil ju za ruku a vyviedol do podkrovia.
„Mám novú podlahu.“ otvoril dvere na jeho izbe.
„Šikovný si.“ pohladila ho po chrbte.
Prešli ďalej k stolu. Chytil jej tvár do dlaní a dlho ju bozkával. Rukou jej vchádzal do vlasov. Pomaly jej vyzliekal kabát. Sveter, tričko. Ostala len v podprsenke. Bundu, ktorú mal už dávno vyzlečenú jej prehodil cez ramená.
„Nech ti nie je taká veľká zima.“
On si zatiaľ vyzliekol tričko a pritiahol si ju na svoju nahú hruď.
Vzdychla od rozkoše. Krv v žilách jej pulzovala, srdce začínalo rýchlejšie biť, ostalo jej teplo.
Začala si vyzliekať ponúknutú bundu.
„Už ti je teplo?“ usmiala sa a prikývla. Narýchlo si vyzliekali nohavice.
Posadil sa do kresla.
............................................................................................
„Toto je šialenstvo!“ smial sa, keď o niekoľko hodín ležali v jeho izbe na novopoloženej podlahe.
Pritúlila sa k nemu.
„Ale je to fajn, nie?“ pozrela na neho.
Usmial sa a pobozkal ju.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
„Cukríková je zlá?“ opýtala sa.
„Ja len vravím, že pekne voniaš.“
„Tak ďakujem.“
viac v ts