Zo stromu padá list do kalnej vody a dažďu z oblakov už zas visia nohy vietor mi učesal vlasy do strapata kráčam a borím sa nohami do blata Zo stromu padá list do kalnej vody na jeseň pribudnú vrásky do kôry keď kŕdeľ husí mi nad hlavou zakrúži k oblohe pozerám po členky v kaluži. Berte ma so sebou vy divé husi byť chvíľku ako vy-chcem to raz skúsiť, chcem s vami odletieť až na kraj sveta veď každý človek raz zatúži lietať. Z diaľky mi posledná krídlami máva kým ja si utieram nos do rukáva oni až k oblakom na krídlach môžu a ja mám na rukách len husiu kožu... To je na človeku najväčšia krivda že túžbu lietať má a nemá krídla... Blog 0 0 0 0 0 Komentuj