Keď mi to raz Pánboh zráta v knihe živých škrtne dáta a plač pretne ticho noci prosím zatlač moje oči Keď mi to raz Pánboh sčíta na najväčší hriech sa spýta poviem pravdu-to sa cení ja viac než boha miloval som ženy... Vždy som kráčal svojou cestou často hrozil nebu päsťou hlavu držal pyšne hore aj keď srdce moje choré dalo tušiť záverečnú ja na slávu božiu večnú nespieval som žiadne ódy teraz pozde je sa modliť Vraj som klamal,smilnil,kradol vraj to išlo so mnou nadol môj ty bože nebuď smiešny tak prečo si nás stvoril hriešnych?_ Blog 1 0 0 0 0 Komentuj