Chcela by som sa vznášať v oblakoch, ležať vo farebnom lístí a pozorovať dúhu vytvorenú slnečnými lúčami, byť v Tomovom objatí niekde uprostred cesty, práve keď vonku husto sneží, jesť jahodový nanuk, ležať v mojej posteli a pozorovať fosforové hviezdy, ktoré mám na strope, prechádzať sa po parížskych uličkách, mať dobrú náladu, počúvať Do you love me still a klásť si otázky.
Áno, toto všetko by som chcela. Momentálne si môžem ale akurát tak pospevovať už spomínaných Kooks a nudiť sa.
Keď tak premýšľam už dávno som nemala dobrú náladu. Teda vlastne mala, len si ju akosi nezaznamenávam do tohto blogu, čomu vôbec nechápem, pretože potom pôsobím ako nejaký ťažko depresívny jedinec
Wááá, chýba mi môj starý blog Mám pocit, že so starým blogom odišlo aj niečo, vďaka čomu som písala. Neviem sa zreteľnejšie vyjadriť, tak pardón. Každopádne..... je to v podstate jedno.

Dneskajšok bol zaujímavý. Asi prvý krát v histórií tohto školského roku môžem s úprimnosťou povedať, že bolo v škole dobre. Presádzali nás, pričom teraz sedím v úplne poslednej lavici a vôbec sa nesťažujem, pretože to má hrozne veľa výhod.
-môžem si sedieť s vyloženými nohami, zahĺbená do akýchkoľvek myšlienok a profesorov to absolútne netankuje, keďže ma tam skoro ani nevidia.
- môžem odpisovať a naplno využívať všetky možnosti ťahákov
- môžem kecať s pani spolusediacov a robiť rôzne činnosti, ako napr. zabíjanie otravného hmyzu (viz.dnešný deň, kto nevie nepochopí ^^ Skrátka luxus.

Ráno začalo pomerne pohodovo. Pani maminka ma zaviezla autom do haly, kde mávame telesnú. Ako som ale na moju smolu zistila, celá hala bola prázdna a hodina nám odpadla. OH my gosh. To by som pochopiteľne nebola ja, keby som o niečom takomto vedela, takže namiesto toho, že som mohla ešte doma spať som stála v hale. Haha, ako z jasného neba sa tam ale objavila Domča, ktorá taktiež ako ja nebola o tom informovaná. Yeah, aspoň som nepôsobila ako výmet. Pobrali sme sa teda pekne krásne naspäť smer škola, cestou sme zdymili cigaretku a venovali sa nadávaniu na tento hrozný školský systém, ktorý nás nevie ani poriadne informovať o niečom takom ako je odpadnutie hodiny. Bleah.
Obednejšiu prestávku som strávila viac než dobre. Tom mi daroval darček- najviac luxusné sluchátka aj s mikrákom aby sme mohli spolu telefonovať, takže si viete predstaviť aká som bola happy ^^ Zvyšok dňa bol už nudnejší a to nehovorím o NUDE, ktorá ma zasiahla v týchto večerných hodinách.
Zajtra konečne štvrtok.
A potom piatok.
áááááá vikend.
a zasa pondelok.
a tak to ide dookola. Áno, veľmi duchaplné. Ba priam nemožne.

Preto bude asi najideálnejšie odísť. Spať ale nejdem. Idem čítať. Totiž to každý deň (teda vlastne neviem čo ma to pochytilo, ale tieto posledné 3 dni) si stanovím, že maximálne do druhej ráno môžem čítať. A potom až ma popadne únava si ľahnem spať a o pár hodín mi zvonia budíky do školy. Fakt už neviem, že či mi šibe, alebo čo, ale niet nad ležania v mojej posteli a čítania si. Som zvedavá dokedy mi takýto režim vydrží, i keď je asi jasné, že veľmi dlho asi nie.
No nič, zase som sa zakecala a kebyže v tom pokračujem asi vznikne niečo véééľmi dlhé a véééľmi nezáživné.
Good night, Nikuš ^^

 Denník
Komentuj
Napíš svoj komentár