Nejdem tu ale 10 minút písať omáčkovité kecy bez toho aby ste pochopili podstatu. Asi bude najideálnejšie prejsť k môjmu "problému".
V mojom živote sa naskytla nová osoba, ktorú môžme prezatiaľ oslovovať jednoducho písmenom *T* Je ku mne strašne zlatý a milý. Je zábavný a cením si akú veľkú iniciatívu voči mne vynaložil, ale ide o to, že jednoducho mám pocit, že to berie až hrozne vážne a ja mu nechcem ublížiť. Keď mi hovoril ako veľmi sa teší na tú zajtrajšiu spoločnú pizzu, pripadala som si hrozne zvláštne. Neviem sa totiž vôbec orientovať v svojich citoch. Na jednu stranu ho mám rada, na druhú stranu som si tým nie istá a na tretiu sa obávam toho, že čo AK to vážne nemyslí a mne to len tak pripadá a opäť sa sklamem. Keď som túto tému riešila s kamoškou, tak mi odpovedala tým že nemám riešiť to či tým niekomu ublížim, keď mne samotnej už niekoľko *nemenovaných osôb* ublížilo a to samozrejme netrápilo nikoho. Má asi pravdu, aj keď to nejde. Pripadám si akoby sa vo mne od istej doby niečo zablokovalo a ja sa bojím ísť do nejakého vzťahu a riešiť ho. Neviem, hrozne sa obávam zajtrajška. Že sa niečo pokazí, že sa niečo udeje, že mi znovu povie, že mám pekné oči a ja nebudem vedieť ako sa zachovať, pretože neviem čo cítim. Že mi povie- neopusti ma. Mám v sebe neuveriteľný CHAOS. Dúfam, že až budem písať zajtra večer ďalší článok, všetky tieto moje pseudo obavy, budú naozaj len obavami a všetko dopadne nakoniec v pohode. Držte palce. Teraz mi neostáva nič iné, než len vypnúť, pustiť si milovaných Kooks a ľahnúť si do mojej mäkkej postele ♥ Nikuš.
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lothusqa
20. 10.októbra 2008 09:24
Držím palce...
Napíš svoj komentár