A len tak mimochodom, keď som už tak jemne naznačila akčnú tématiku, spomenula som si ako som za old-schoolových čias ešte ako malá, poslušná slečna zhadzovala spolu so sesternicou na ľudí báloniky plnené vodou. Milé, však? Ja viem ^^
Oooch staré dobré časy, asi mi steká po líci nostalgická slza.
Nenápadne sa budem teda radšej venovať včerajšku. Bola to totiž taká idylická jesenná sobota. Košík plný húb, farebnéé listy, slnko vo vlasoch, červené jablká a hlavne odreagovanie s veľkým O. Žiadne myšlienkové pochody točiace sa vôkol *neho*, žiadne depky. Celkom mi to pomohlo. Aspoň dočasne.
Mmmm bytom sa mi tu nesie škoricová vôňa, keďže drahá maminka pečie jablkovú štrúdľu a mňa to tak nenásilne núti polemizovať o tom.... aké by to asi bolo, keby som si v tejto chvíli kráčala po parížskej uličke v žltých lodičkách. Pršalo by a lúče slnka by sa odrážali na mokrom, lesklom chodníku ako v zrkadle. Klop, klop, klop. Namierené by som mala do malej kaviarničky so starožitnými stolíkmi na ktorých by boli vázy s bielymi tulipánmi. Objednala by som si kapučíno a vychutnávala si pohľad na Eifellovku. A v prvom rade by som sa nad ničím nemusela trápiť.
Mmm... pardón. Zase ma pohltili moje nereálne predstavy o živote. Zas a znovu. Večne zasnená, večne skeptická, večne analyzujúca. Áno, teší ma. Som Nicole. Ale mám aj svoje pozitíva, že áno, ale tie vám odtajním niekedy nabudúce
Mala by som totiž robiť asi niečo dôležitejšie ako písať takéto články. Trebárs učiť sa. Biológia, slovina, psychológia. Fuj, nemám rada školu. Učiť sa neučím, ale keď dostanem len tak čiste náhodou nejakú 5 (zatiaľ mám len jednu tak sa sťažujem. Asi bude naozaj lepšie, keď sa pôjdem učiť, lebo toto už fakt nikam nevedie.
Majte sa. Niky.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
aio
16. 10.októbra 2008 18:49
ja som neska dostal osem bodov z desiatich za odpoved z bio, a prisaham ze som sa do bio nepozrel uz asi dva tyzdne
Napíš svoj komentár