Ja som iná, pretože som jedna z mála, čo má zelené vlasy.
Ja som iný, pretože mám lepší hudobný vkus než moji rovesníci.
Ja a moja kamarátka sme iné, pretože by sme sa nikdy nepodrazili.
Som iná, som iná, som iná.
Ostatní sú rovnakí a rovnakosť je na smiech.
(Nikto sa aj tak nesmeje.)
Je nádherné, že sa v dnešnej dobe chceme odlišovať. Je krásne, že oceňujeme originalitu (originalita - pol života) a je očarujúce, že nezabúdame na svoju výnimočnosť.
Vidím to na toľkých ľuďoch tu alebo okolo seba.
Píšu básne, píšu poviedky, proste chcú byť niečím odlišní. Darí sa im to. Aj mne sa to, relatívne, celkom darí.
Popravde, na tom, že nie som ako ostatní tínedžeri, si pomerne zakladám. Vyžívam sa v tých pohľadoch, ktoré mi často hovoria niečo ako:
A ty si odkiaľ prišla? Si čudná!
pretože to znamená, že si ma všimli, že vôbec som svojou originalitou hodná povšimnutia.
A rovnako ako celá táto skupina odlišujúcich sa ľudí, aj ja veselo zabúdam myslieť na jednu vec.
Úplne sme zanevreli na to všetko, čo máme s ostatnými spoločné.
Nehovorím o reči. O tom, že sa tu, v tejto krajine, dorozumievame tým istým jazykom (plus nejaké to nárečie alebo gestá), vieme všetci a poväčšine si to aj uvedomujeme.
Zabúdame, že máme spoločnú lásku.
Že si môžeme darovať objatia, že aj niekomu, kto je iný ako my, môžeme dať úsmev, a popriať mu šťastie.
Úplne sme zabudli na to, že v svojich základoch sme všetci navlas rovnakí.
Všetkým býva občas smutno - tým, čo čítajú Urbaníkovú a aj tým, čo čítajú Shakespeara.
Všetci niekedy potrebujeme objatie - aj zelenovlasý, aj holohlavý... proste všetci, zabúdame na to.
Niekedy je dobré byť s niekým rovnaký.
Pri budovaní vlastnej odlišnosti úplne zabúdame na to, že sme vlastne všetci ľudia.
Povedzte, nie je to smutné?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
chajka
14. 9.sept. 2010 22:59
Toto je skrz naskrz pravdivé a svojim spôsobom krásne, čo si napísala.
2
Tak tak.
Ale skôr by som povedala, že celý život sa zúfalo pokúšam zaradiť medi ľudí, čo sú Rovnaký, ale neviem prečo, som stále málo Rovnaká na to.
Ale skôr by som povedala, že celý život sa zúfalo pokúšam zaradiť medi ľudí, čo sú Rovnaký, ale neviem prečo, som stále málo Rovnaká na to.
4
Stále si hovorím, že som iná, že mi to vyhovuje... a začínam si uvedomovať, že vnútri duše niekedy túžim byť rovnakou.. túžim splynúť s davom a zároveň aj vyčnievať..
No nič... ale za blog!
No nič... ale za blog!
Napíš svoj komentár