Berlínsky.
Nepomenovaný.
A potom tie...
...tie ostatné.
Okolo mňa.
Z každej strany
rastú až k nebesiam
prikladám tehlu po tehle
chúlim sa v kúte.
Dole, na zemi
kde na mňa už nikto
nedovidí.
Mám okolo seba
hrubé
otrasné
pevné múry.
Ak aj niekoho pustím
aby sa pozrel do mojej izby
nikdy to nie je
úplné.
Niečo vždy zostane za múrmi.
Pre istotu.
Aby som nemala o dôvod viac
stavať nové a nové steny
a snažiť sa ujsť.
To robím.
Utekám.
Sama pred sebou.
Dobehnem k jednému múru, ktorý som sama postavila, a ten ma hodí na opačnú stranu. Čo ma tam čaká? Ďalšie tehly, ďalšie chladné nič. No možno... je to tak lepšie. Nikto mi neublíži.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
meredithgrey
1. 8.augusta 2011 22:06
prečo?
Napíš svoj komentár