A čo to pre teba znamená? Pre teba to neznamená nič. Nemusíš za tie lístky zaplatiť. Nemusíš ma tam viezť a čakať do dvanástej u kamarátky, ktorá býva najbližšie, aby si ma potom odviezla domov.
Nemusíš mi hľadať dospelý doprovod. (Nemusíš sa so mnou hádať o tom, že už som dosť veľká na to, aby som ho nepotrebovala.)
Pre teba je to len suché konštatovanie.
Ani si sa nesnažila vyzerať súcitne. Síce, aj ten súcit by ma pravdepodobne poriadne nahneval, no aspoň... Nie, ani jedna možnosť v tejto situácii nie je dobrá.
"Ale veď si hovorila, že ich zoženie. Že tam má známych," hovorila som potichu, prešľapujúc v predsieni pri schodoch.
"To hovorila ona. No a čo teraz? O ten koncert bol veľký záujem. Proste si to nestihla. Nabudúce."
"Nabudúce bude možno za desať rokov," zahundrala som. Ktovie, či tam vtedy budem chcieť ísť a kričať slová, ktoré mi toľko dávali? Ktovie, či tam vtedy budem chcieť ísť o vyťahanom tričku s ich kapelou, ktovie, či ešte budem mať chuť tlačiť sa v dave? "Skúsim sa pozrieť na internete, či ich niekto nechce predať."
"To ani neskúšaj," zahriakla ma mama okamžite. "Takéto lístky sa predávajú za premrštené ceny a my nekradneme. Navyše, nie je to legálny predaj."
"Ale - "
"Nabudúce. Aspoň nebudeš ponocovať, vieš, že to dvakrát neschvaľujem. A si na to ešte príliš mladá."
"Veď by som tam nešla sama!"
"Neviem, na čo sa o tom vôbec bavíme, keď nie sú lístky a nikam nejdeš."
Pre teba je to koniec debaty. Ja môžem zašepkať, že "Dobre, budem sedieť doma a počúvať tie piesne z CD" a pritom bojovať so slzami.
Mladí ľudia majú svoje ideály. Ja mám svoje ideály, malo by to byť pre teba dôležité, mami. Nie je. Prečo?
Snívanie je pre mňa veľmi dôležité a ty mi vôbec nepomáhaš v tom, aby som túto schopnosť nestratila. Moje sny mi rúcaš. Najhoršie je, že ich mám často na dosah a ty potom prídeš a povieš mi, že to proste nejde. Pritom sa ani nesnažíš, aby to šlo, vôbec nevieš, ako veľa to pre mňa znamená.
Nezáleží na tom, že ti to poviem desaťkrát. Možno ani nepočúvaš moje reči o tamtej pesničke, že si myslím, že je úžasná, pretože jej slová sú písané zo srdca, máš pocit, že to sú moje detské výmysly.
Možno sú. Ale ja rada vymýšľam. Žijem tým. Chcem tak žiť, chcem si svoje sny plniť, chcem vdychovať príležitosti, nechcem večne sedieť doma.
Chcela som ísť na jeden koncert.
Pozrieť sa na ľudí, ktorí podľa mňa vytvárali úžasný hudbu a snívali presne tak, ako chcem aj ja. Cítim to v ich textoch, cítim to v ich vyjadrovaní, ty to necítiš, nechcem to pochopiť.
Silou-mocou chceš, aby som už dospela. Nevieš, že dospieť môžem aj bez toho, aby mi úsmev zliezol z tváre?
Chcem byť takáto.
Určite nepochopíš, že napriek zákazu hneď teraz pôjdem na internet a nájdem tam niekoho, kto mi predá ten hlúpy lístok,
zaplatím si ho z vlastného vreckového,
sama si zoženiem niekoho, kto pôjde so mnou
a jednoducho tam budem, na tú jednu noc, a vykričím si hlasivky, a precítim to,
a nezmením sa.
Listen, do you hear it?
Carpe - Carpe Diem
Seize the day
Make your life extraordinary.
----
Dead Poets Society
Inšpirácia je všade,
prosím, nepochopte z toho len to, čo vy sami chcete,
čítajte medzi riadkami a hľadajte pravý zmysel,
ďakujem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
krvaaa
26. 12.decembra 2010 02:09
*Ovácie*
Napíš svoj komentár