Dnes sa mám rada, naozaj. Dnešok je jedným z mála dní, kedy nemám chuť spláchnuť svoju hlavu v záchode, obesiť sa v pivnici alebo zaliezť do nejakej tmavej diery a skapať tam.

Dnes si celkom verím.

Dnes mám pocit, že raz dosiahnem toho, čo chcem (aj keď ešte stále neviem, čo presne to je) a že jedného dňa, skôr či neskôr, budem spokojná.

Dnes mám pocit, že ak sa budem dostatočne snažiť, mohla by som si postupne splniť všetky splniteľné sny na zozname. Dnes mám dokonca pocit, že k tomu snaženiu naozaj dôjde a nezostanem len pri slovách.
Dnes nie som lenivý kus hovna, ktorý rád rozpráva o svojej peknej budúcnosti, no v skutočnosti pre ňu nikdy ani nepohne prstom.

Dnes som odhodlaná písať, odhodlaná zlepšovať sa a konečne sa začať venovať aj niečomu, pomocou čoho to docielim.
Dnes sa mi chce vziať do ruky gitaru a pokúsiť sa rozpamätať sa aspoň na jeden akord a možno sa na to tentokrát po dvoch týždňoch nevykašľať. Dnes by to išlo.

Dnes by som strašne chcela, aby bol na mňa otec hrdý a zdá sa mi, že raz by som toho hádam aj mohla docieliť.

Dnes som ochotná akceptovať sa. Aj všetky tie pravdy, ktoré ostatní nevedia; aj tie dnes akceptujem. Ešte stále ich skrývam, lebo viem, že oni by ich neakceptovali, ale čo tam po tom. Že sa sama akceptujem, to je dnes dôležité. Dnes sa samej sebe páčim a nemám so sebou problém.

Dnes som spokojná.
Dnes mi nevedia kilá navyše ani momentálne mastné vlasy ani zlé nechty ani tlsté stehná ani... ani nič. Všetko je v poriadku.

Dnes.
Niečo mi hovorí, že zajtra to tak nebude.

Zajtra sa vrátim do tmavej diery.

 Blog
Komentuj
 fotka
neoriginalna  19. 7. 2011 21:58
,,Zajtra sa vrátim do tmavej diery."



si si ista ze chces?
Napíš svoj komentár