Láka ma ísť k útesu. Skočiť. Vzlietnuť. Nech sa mi do úst dostane vzduch a rozožiera mi ďasná. Na chrbte budem mať krídla z tvrdého papiera. Vojny nebudú. A láska bolieť nebude. Keď budem letieť celkom nahá, len rukavice na rukách, všetci budú tancovať do rovnakého rytmu. Úsmev. Smiech. Slzy už nie sú, nie v mojej nirváne z plastelíny. Letím a všetko je farebné. Láka ma to. Lenže viem, že potom aj tak spadnem. Do reality. Kartónové krídla ma nezachránia. (aj tak sú iba vymyslené) Blog 12 0 0 0 0 Komentuj