dni tečú a bežia a ty mi tancuješ na zápästí. odhŕňaš mi vlasy zo strhanej tváre trháš podväzky na franforce obúvaš si moje lodičky a vrieskaš, že ťa tlačia. trieskou mi na stehná škrabeš pominuteľné vyznania utrpenia a láskonenávisti a potom ma nútiš tú triesku prehltnúť. vzdychám tvoje meno do ochabnutej tmy svojej jaskyne a vpletám ti do svetra lupene kvetov z herbára. vo svojich dlhých prstoch mučíš listy a meníš ich z letných na jesenné vždy sa obzeráš po ďalších no nikdy ma nepustíš. snáď jedného zimného rána zmiznú tvoje škrabance pohár pretečie vstanem zadívam sa na snehobiely smútok a vrátim sa bez teba. v posteli po tebe zostane spotený vankúš a pokrčené spomienky vtlačené do paplóna. ty tam nebudeš a mne budú na zápästí tancovať už len motýle. Blog 20 0 0 0 0 Komentuj