schopné deliť sa len jednou a sama sebou
čo vlastne vyjde narovnako.
Stojím tu sama
bez akejkoľvek ďalšej cifry, čo by ma mohla rozdeliť
a zobrať si polovicu môjho srdca.
Môžem sa občas s niekým sčítať,
či dokonca aj znásobiť
(veď poznám mnoho takých istých)
no častejšie sa odčítam.
Dosť často sa obzerám po niekom ďalšom
na mojej osamotenej číselnej osi.
Niekedy sa mi z tej nedeliteľnosti svojej duše na dve
priam podlamujú kolená
(zo sedmičky sa stávam trojkou, som stále bližšie ku dnu)
a vtedy si hovorím
nech už sa preboha stanem nulou, ničím
nech necítim, nech nesčítavam, nech neodoberám, nenásobím
nech mi nechýba delenie
nech som holé oblé nič bez citov a bez sĺz
nech sa mi už nemôžu podlomiť kolená
nech môžem ľutovať ostatné prvočísla
lebo byť prvočíslom je naozaj otrasné.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
indifferentgirl
2. 10.októbra 2010 17:48
Rozplakala si ma, krásne to je.
2
celé mi to pripomína tú básničku do pamätníčkov, ak vieš, akú myslím. inak, sympatická matika. raz sa staneš spokojným dvojciferným číslom, takým, aké ti bude najlepšie vyhovovať
3
Zahulíme uvidíme 2 - Kumarova básnička na strednej škole, kerú nikomu neprečítal, až o 15 roku
Napíš svoj komentár