V pondelok bol vo Viedni istý koncert. Istý koncert - My Chemical Romance a Sum41. Kto by chcel vidieť moju "recenziu" z roku 2007, keď som na MCR bola prvýkrát, môžete sa ísť pozrieť do najstarších blogov a oceniť moje vetné stavby v trinástich rokoch. Lol.
Anyway, mali sme z domu vychádzať o štvrtej, ale bratranec po nás (po mňa a smajlgirl) prišiel až o piatej. Celou cestou tam som mala tak.strašné.nervy, že tam prídeme a už tam bude milión ľudí, že som myslela, že samotná frustrácia ma vystrelí z auta rovno do Areny a budem tam o niečo skôr.
However, keď sme tam prišli, až tak hrozné to nebolo. Podaril sa mi jeden z cieľov, t.j. podarilo sa mi stretnúť sa s asi piatimi ľuďmi, ktorých som stretnúť chcela a ktorí navyše stáli hneď pri bráne, tak som sa k nim potešene zaradila a čakali sme. A čakali sme asi hodinu, keď potetovaný týpek vyhlásil že "Haha, tu vchod nie je, drahé deti, ten je hentam naľavo".
Môj šprint k bráne naľavo je pravdepodobne nezabudnuteľný. Schmatla som smajlgirl za ruku a ocitla som sa medzi prvou desiatkou ľudí, čo sa vôbec dostali dovnútra. (tu niekde stroskotal plán mojej matky znejúci V každom prípade sa drž pri svojom bratrancovi a nerozdeľujte sa! lebo on zostal dakde pozadu a gestikuloval mi, že bež si kam chceš.)
Tak som si išla kúpiť tričko a smajlgirl tiež. Potom sme sa dostali pred stage, lolol niee nestáli sme v druhej rade, rovno pred mikrofónom. Okolo nás sa začínali hromadiť hysterickí ľudia, ktorí sa silou mocou chceli prestrčiť dopredu, ale, ale, nedali sme sa.
Milión dvesto rokov trvalo, než Sum41 prišli. Neviem, čo potom nastalo za davovú psychózu, ale smajlgirl vedľa mňa takmer plakala na Deryckovi a nastal očný kontakt s každou osobou na pódiu. Keď hrali Walking disaster, nevedela som, kde mám ktorú časť tela a takmer nás so smajlgirl dav rozdelil (mosh pit jak hovado, ledva sme sa držali za ruky, aby nás neodnieslo od seba) a ľudia okolo s radosťou rozlievali vodu.
Medzi Sum a MCR sa nejaký milý ochrankár podujal a asi päť minút nás striekal hadicou (dúfam, že sa ten človek dostane do neba. Vďaka nemu som tam neumrela od horka a od sucha. Ďakujem ti, muž.)
Pred MCR som sa vykašlala na zásady hygieny a pila som z pohárov, z ktorých predtým pilo ďalších desať ľudí. Ešte stále som v poriadku!
Potom som sa tak nejako takmer rozplakala, keď vyvesili Killjoys zástavu, ale ovládla som sa.
Lololol potom pustili paru a Look alive, sunshine. Nepočula som z toho ani jedno slovo, lebo všetci revali a kričali ako sprostí (a ja s nimi. Awkward moment, keď stojíte a myslíte si "kto to tak reve, ide mi roztrhnúť ušný bubienok" a potom si uvedomíte, že to tak revete vy sami.)
Potom prišiel Gerard. Lol, celú dobu som na neho civela. Na na na, hneď potom som už umierala, neviem, kde som vôbec z akých zásob brala energiu. Potom hrali Give em hell, kid a potom Planetary. Pri Planetary som sa vykašľala na svet, pustila som sa smajlgirl a tak strašne som tancovala ako ešte nikdy.v.živote. Tiež neviem, ako som to udýchala.
Jeden z najkrajších momentov: "This song is called Summertime." Smajlgirl stála asi o dve rady za mnou, ale nejako sa jej podarilo dostať sa ku mne a objali sme sa uprostred vrieskajúceho davu. Ona slzy v očiach, ja slzy v očiach. Celú pieseň som prerevala a keď Gerard ukázal srdiečko, tak to moje melted, ale úplne.
/nekonečný očný kontakt. Výhoda státia v prvých radách, omg. Pozrel na mňa pri Hang em High, Teenegers, Mame a neviem čom všetkom. WTF ČO JE VZDUCH.
Frank hádzal fľaše a polieval. Ray sa celú dobu usmieval. Gerard dostal ružové boa a dal si ho. Vzdychal. Kľačal. Vzdychal. Vzdychal. Hádzal hlavou. Orgazmoval. Hrali Destroyu a odvtedy nedýcham.
Potom sa vrátili a dali tri prídavky, čo doteraz nechápem. Dohromady osemnásť songov, čo tiež nechápem, keď väčšinou hrávajú tak maximálne dvanásť.
Pri Bulletproof heart, čo bola posledná pieseň, sme aj so smajlgirl skákali a držali sa za ruky. Myslím, že nikto iný tam nemal taký systém ako my - pumpuj do vzduchu spojenými dlaňami. Ej, ej. Ešte dohrávali posledné tóny, keď sme sa zase objali a zase som mala slzy v očiach.
Gerard povedal, že je to magická noc a že miluje hrať na týchto miestach. (Tak príď na Slovensko, ty debo.) Frank na Twitteri napísal, že to bola asi najlepšia show turné, akú vôbec mali.
Ha ha. Ha ha ha ha ha. Odrátavala som minúty do toho dňa, a keď prišiel, ani som nevedela, čo sa vlastne deje. Skákala som, kričala som, nevládala som, vrieskala som. Niekde pred songom bolo veľmi dobre počuť moje WHAT.THE.FUCK. smiley: Včera som nemohla poriadne chodiť a rozprávať neviem ešte ani dnes, lebo moje hlasivky sú absolútne out.
Moje vlasy boli kurva mokré od potu, úplne celé (a to som po novom krátkovlasá) a... ja neviem. Bože. V živote na to nezabudnem, lebo som bola tak strašne blízko a všetko bolo v tej chvíli dobré. Nikto sa nedíval na to, ako tancujem, nikto ma neodsudzoval za to, ako vyzerám, všetko bolo, ako má byť.
/ten moment, keď ste spokojní so životom a viete, že keby ste v tej chvíli umreli, vôbec to neľutujete.
Nevzdala som to, ani keď som nevládala s dychom, proste som sa zaprela a išla som ďalej, aj keď ma pálilo hrdlo, bola som smädná a bolelo ma snáď celé telo. Užila som si to do poslednej hlúpej pesničky.
A teraz, po koncerte, hm, poviem si jedno.
Chcem ísť na nich ešte raz, a potom ešte, a potom ešte.
Myslím, že toto nie je posledný blog týkajúci sa pondelka. Príliš veľa toho bolo a toto je už veľmi dlhé na to, aby som ešte tri hodiny pokračovala (aj keby som mohla).
Smajlgirl
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
hysteric
29. 6.júna 2011 16:05
Aj moje kamarátky tam boli dokonca sa možno poznáte
2
:´( To muselo byť dokonalé. Ticho závidím. Aj Sum41 aj MCR. :´(
3
ja závidím ale rozhodne nie ticho!... som decko nikto by ma na koncert nevzal... :/
Napíš svoj komentár