Tak sa zamýšľam nad doktorovou reakciou na moju vetu, že som ešte panna.

Všetci si pamätáme moju veľmi nepriaznivú reakciu na prvú návštevu gynekologickej ambulancie (teda, aspoň ja si to veľmi detailne pamätám, od vstávania o piatej, cez grcanie, až po najnechutnejší pocit na svete).

Bohužiaľ, isté zdravotné problémy, o ktorých sa nebudem nejako širšie rozširovať, ma dohnali k zúfalému kroku - musela som ísť na gynekológiu zas. Napriek tomu, že som sa zaprisahala, že už nikdy. (Ja viem, že je to nezodpovedné, ale keď chytíte ako prvú skúsenosť nechutnú tlstú hrubú ženskú, veľmi sa vám nechce opakovať si to, hoci s niekým iným.)
Aspoň tentoraz mama stisla pery a našla mi po známosti chlapa. Vďakabohu.
Aj keď si doteraz myslí, že som úchylná. No a čo. Možno som.

V každom prípade, známosť-neznámosť, pred ambulanciou som stála najmenej hodinu a pol a moje nervy sa veľmi rýchlo vrátili. (Ešte stále to ale nedosahovalo hranicu strachu, ktorú zažívam, keď idem k zubárovi.
Okolo pol jedenástej som sa už nahnevala a nechutne som predbehla približne štyridsaťročnú ženskú, ktorá bola predo mnou.

Blablabla, kde bývaš aký máš problém.

"Koľko máš rokov?"
"Osemnásť."
"Tehotná ste ešte neboli, však?"

Zarehotala som sa.

"Nie."
"No nesmejte sa, chodia mi sem aj šestnástky," povedal mi na to a tiež sa usmial.
No to je milé, že chodia, ale ja medzi ne patriť nebudem. Navyše predstava mňa tehotnej (neznášam deti) je vtipná sama o sebe.

"Mali ste už pohlavný styk?"
"Nie."

Pozrel na mňa, akoby si až vtedy uvedomil, že tam sedím, a hypnotizoval ma najmenej desať sekúnd, než sa z neho vydralo, "Aha. Uhm. Hm." Ďalších niekoľko sekúnd zízal, a ja som vedela, že najradšej by sa opýtal: "Neklamete?"

A ja som mala trápnu chuť dodať, "No naozaj, nemala!", ale našťastie som si zahryzla do jazyka.

Necítim sa retardovaná kvôli tomu, že mám osemnásť a nesexujem každý deň. To som týmto nechcela povedať. Naozaj je až tak divné, že som sa ešte s nikým nevyspala? Fakt teraz už tradične všetky pätnástky na oslavu získania občianskeho preukazu skočia s niekým do postele?
Uvedomujem si, že niekedy sa aj v takom veku pritrafí vzťah založený na nejakom druhu lásky a ten krok sa zdá prirodzený, ale priznajme si, že väčšinou to tak nie je.

Prekvapuje ma, a zároveň znechucuje, že je zvláštne byť pannou v osemnástich. Malo by byť zvlátne byť ne-pannou v šestnástich. Fakt.

(Pre istotu ešte raz opakujem, že nehovorím o šťastných vzťahoch. Vtedy je to, samozrejme, celkom prirodzené. Neberte to ako urážku, alebo whatever. Skôr vám prajem veľa šťastia, nech vám to čo najdlhšie vydrží.)

...chcela som si po príchode domov začať hľadať chlapa, nech na mňa doktor zas tak nepozerá,
ale ruka je ruka a nechce sa mi nikomu cudziemu ukazovať, čo má robiť, aby mi urobil dobre.

Brú noc.
*facepalm, už zase píšem vulgárne blogy. sorry.*

 Blog

27 0 0 0 0

Komentuj

19 komentov k blogu