Naučil ma milovať nenávidené. Nepredvídala som, že to dokáže chlapec, čo si po večeroch vytláča akné.
Ukázal mi, ako mám spútať do pút to, čo som po dlhom hľadaní našla.
Odmietala som si priznať, že chcem istým spôsobom spútať aj jeho.
Presvedčil ma, že plakať po večeroch je prejavom dokonalosti a že v dnešnom svete naozaj záleží na kráse.
(A to si priznal chlapec, ktorého oči sa skrývali za skutočne hrubým sklom okuliarov.)
Povedal mi, že by so mnou chcel prežiť všetko - vidieť, ako padajú hviezdy; ako buldozér zrovnáva so zemou najhonosnejší dom nášho mesta - a tým to pokazil.
Môj guru, môj najväčší učiteľ života, vďaka ktorému by som aj ja sama mohla byť učiteľom niekomu ďalšiemu, nemohol byť ničím viac.
Myslel si, že sa bojím jeho ohavnosti, no v tej dobe ma už zaujímali len tvary duše. Jeho som prijať nemohla, hoci dušu mal krásnu.
Prenádhernú.
Nepochopil to, potreboval niekoho, kto ho to naučí.
Odišiel.
Ale nehnevala som sa.
Rozumela som, že každý človek vás môže naučiť len niečo, a on ma naučil už priveľa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
stenatko
21. 9.sept. 2010 16:41
Spomenula som si pri tomto na knihu Škola Života Neviem prečo
Napíš svoj komentár