celkom rovnaké srdcia,
čo čítali v strašne starom
a krásnom jazyku.
Každé ráno pili rosu
z listov kvetín
a v insomnii spievali
o spánku.
Hoci ich duše mali tisícky rokov
a vrásky mali
už aj na chrbte,
dôležité bolo,
že boli bezpečne ukrytí
vo svojom sanskrite.
Čítať z nich mohli
- ako z Biblie -
len srdcia tiež tak staré,
a tiež tak rovnaké,
vediac,
že aj oni skončia v sanskrite.
Vpijú sa do papiera.
(pozn. autora: kto by nevedel, sanskrit (alebo tiež sanskrt) je "stará indčina", dnes liturgický jazyk hinduizmu, budhizmu, džinizmu, etc.)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
divinatoire
18. 9.sept. 2010 21:42
pozoruhodné dielo
Napíš svoj komentár