miláčik.
Hoci v hlave mu behali rôzne iné slová
pobehlica
žena
dieťa
mladosť
krásna.
Bola všetko dohromady.
Hoci... ženou nie.
Čítaval jej z Dalího denníka
a Homérove eposy
a ona sa smiala
pretože meno Hektor
sa jej zdalo smiešne.
Nepravdepodobné.
Mala jedenásť.
Púšťal jej Beatles
a Nirvanu
a Pulp a Blur
a všetky staré kapely
a ona sa smiala a on ju hladil.
Mala dvanásť.
Volal ju
maličká.
Vedel pritom, že ju opustí, keď
dospeje
pochopí
dozreje
skrásnie
zženštie.
Miloval jej detské krivky
nezaoblené prsia
drobné ruky
úzky neforemný driek
a špinavé vlasy.
Než vôbec niekto stihol prísť na to,
čo sa stalo,
(na to, že ju hladil
ona jeho
že ju láskal
a ona jeho
a že sa dospelým spôsobom často
hm, ľúbili)
stala sa z nej žena
a z neho starec
ktorý už dávno poškuľoval po inej dvanásťročnej,
čo vídaval na ulici.
Poďme si klamať a povedať,
že táto bola výnimočná.
Zapamätala si pár textov Beatles
a Kurtovu tvár.
Nič iné na nej nebolo
lebo teraz je dospelá
a prázdna
a všetko sa zmenilo.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
stenatko
22. 6.júna 2011 16:29
Niekto číta Lolitu?
Napíš svoj komentár