Vyznanie osamelej lesbičky.

"Ten má taký úžasný zadok..."
"Och, máš pravdu!"
Chtiac-nechtiac som odtrhla pohľad od pŕs ženy, čo kráčala proti nám, a zamerala som sa na objekt, o ktorom hovorili moje priateľky.
Slastne som zavzdychala, aby videli, že sa od nich ničím neodlišujem.

Ale odlišovala som sa.
Neviem, či odjakživa, na základnej škole som to nechala tak a na strednej som si uvedomila, že lepšie bude, ak to sama v sebe poriešim.
Tak som to poriešila a dospela som k jednému záveru.
Najradšej by som bola, keby si v mojej posteli nehovel Brad Pitt ale Angelina Jolie. Len príklad, v skutočnosti sa mi jej obrovské ústa hnusia.

Nechválila som sa s tým. Mlčala som.
Vedela o tom len jedna jediná osoba, moja najlepšia priateľka. Rada na môj účet vtipkovala "Hlavne sa nezamiluj do mňa".
Nie, neboj sa.

Zamilovaná som bola do inej.

Chodila do našej školy a ja som vedela, že je tiež taká, ako ja.
Moje sebavedomie bolo ale strašne nízke, nikdy som jej to nepovedala. Raz som jej napísala na jednej stránke pod úplne inou identitou.

Sadli sme si. Pozerali sme rovnaké filmy, čítali rovnaké knihy a počúvali rovnakú hudbu. Každý deň som na ňu pozerala v školskej jedálni a pripadala mi čoraz krajšia.
Na internete som jej posielala fotky svojej kamarátky, ktorá bývala na druhom konci republiky.
Vravela, že som krásna a ja som v tých chvíľach zabúdala na to, že vlastne nevidela mňa, ale niekoho úplne iného.

Keď mi povedala, že ma ku mne bližšie než ku komukoľvek inému a chcela by ma držať za ruku, bozkávať a objímať,
tak som sa triasla na celom tele, keď som to čítala.
Chcela sa stretnúť.

A čo teraz?

Musela som ju vymazať.
Nabehla som myšou na jej kontakt a cez slzy nevidiac na monitor, naozaj som ju zmazala.
Lenže čo s tým, že som ju každý deň vídavala v škole?

Dno. Dno, miesto, odkiaľ by sa mal každý odraziť.
Ja som tam sedela ako kôpka nešťastia a odraziť som sa za ten svet nevedela. Bola som zúfalá a už mi bolo všetko jedno.
Bez nej to nemalo zmysel.
Už to nebola platonická láska, ktorú som k nej cítila predtým, než som ju spoznala. Tým sa všetko zmenila, v podstate k horšiemu.

Raz som za ňou išla.
Prekvapilo ma, ako rýchlo zo mňa vypadla tá veta, na ktorú som predtým nebola schopná ani len pomyslieť a kvôli ktorej som ju mesiaca klamala na sieti.
"Ahoj. Hm... Nešla by si so mnou do cukrárne na zákusok?"
Spoznala, že sa nepýtam ako kamarátka. Ani si ma neprehliadla, akoby ma tiež celé mesiace skúmala a už ma dobre pozná.
Horlivo prikývla a usmiala sa.

Ale je to nanič.
Mám pred ňou tajomstvo.
To odporné tajomstvo, že som ju oklamala, že sa pri mne vlastne spamätáva zo mňa, z mojej internetovej podoby...
Ak to raz zistí, a to sa určite stane, pretože lož má krátke nohy, pustí moju dlaň a odíde úplne iným smerom. Dúfam, že ten moment je ďaleko,
ale bojím sa už teraz.







NECHCEM VIDIEŤ ANI NÁZNAK HOMOFÓBIE V KOMENTÁROCH K TOMUTO ČLÁNKU. ZMAŽEM ICH!!

 Blog

44 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu