Ľutujem, že nemám pekné spomienky na časy, keď som bola menšia, že nemám zážitky so starými rodičmi... Síce mám spomienky ale tie nie sú také ako napríklad sestrine. Ona má plno zážitkov, s dedkom a babkou, so sesternicou a so susedom z ulice. Keď mi o nich vravela, vždy som ju počúvala, no nedala som na sebe znať, že mi to je ľúto. Babka zomrela keď som mala päť rokov, pamätám si, ako som odchádzala od nej a vravela mi, že sa uvidíme vo štvrtok. Avšak zomrela v pondelok. Dedka som nepoznala, zomrel skôr než som sa narodila. S tatovmi rodičmi som sa nestýkala veľmi, možno práve kvôli mamine, ktorá si s babkou nesadla, doteraz neviem prečo ale nezaujímam sa o to. Dedko zomrel dávnejšie pár dní pred Vianocami. Babku niekedy chodievame navštíviť, ale nie je to často. Z môjho doterajšieho detstva si pamätám iba útržky, pamätám si ako sme boli u babky (tej, čo zomrela) a sestra sa pýtala domov. Pamätám si ,ako som chodila do škôlky a môj krstný priniesol hrozno, potom ho učiteľky vyhodili do koša alebo ako som s babkou zaspávala v manželskej posteli, najprv sme sa pomodlili a potom som sa otočila ku babke a zaspala som, medzitým mi rozprávala o dedkovi a o jej živote. Pamätám si podobné veci ale žiadne také skvelé zážitky, o ktorých by som mohla v budúcnosti vravievať. Možno práve toto bude najlepšie obdobie môjho života. Ale neviem. Myslím si, že môj život veľmi ovplyvnila elektronika a tieto technické veci, z druhej strany ma ovplyvňuje kariéra ( to som tuším spomínala v predošlom článku), venujem na hre na hudobný nástroj, divadlu, tancu a modelingu,v poslednom čase sa mi toho kopí viac než dosť a nestíham si užívať s kamarátkami. Spomienky na detstvo nie sú len také zážitky, zážitkov v mojom živote je veľmi veľa , skôr mi ide o spomienku ako takú, ulica, deti, dedko, babka, opekačka, detský hluk,...áno, nie som jediná bez starých rodičov ale veľmi mi to chýba. Možno sú to pre niekoho zbytočnosti ale pre mňa nie. Napríklad nepoznám to, keď prídem ku babke a ona ma chce stále kŕmiť. Tatova mamina nie je taká. A tí, ktorí sa sťažujú , že ich babky a dedkovci do niečoho stále nútia, sú vlastne sťastní, aj keď nie sú. 

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
georg21  1. 10. 2015 15:59
Napíš svoj komentár