Tento rok bolo na našu dedinu 12 koledníckych skupín, 24 animátorov a okolo 60 detí, plus jedna vedúca (organizátorka celej veci v našej dedine). Len pre zaujímavosť každá skupina mala pred koledovaním minimálne tri hodinové stretnutia so svojimi animátormi. Celé je to dobrovoľné. Vedúca, ani my animátori, ani deti-koledníci z toho nemajú ani cent, možno tak jednu mandarinku. O deviatej ráno vyrážame do ulíc našej rozťahanej dediny, chodíme z domu do domu a čakáme, kto nás prijme. Chvalabohu je to väčšia polovica domov.
Dnes nás oravské počasie nesklamalo. Celý deň snežilo, fúkalo a teplota sa udržiavala pod nulou. Pred deviatou sme sa stretli na určenom mieste a pustili sme sa do toho. Deti boli celkom zlaté, moc nefrfľali a na ľade spadli len zopár krát. Moja skupinka skončila okolo pol štvrtej, odprevadili sme deti domov a pred štvrtou sme dorazili na faru.
Pri vyzúvaní topánok som si prsty na nohách a na rukách absolútne necítila a celkovo ma dosť triaslo od zimy. Vošli sme do luxusne zariadenej spoločenskej miestnosti na fare. Pokladničku s vyzbieranými peniazmi sme položili na stôl.
"Ó ďakujem, tak toto si beriem," prišiel pán farár so svojou prvou vtipnou poznámkou.
Dostali sme sušené jabĺčka, ešte aj ten teplý čaj sme si tam museli navariť samé.
Okolo pol piatej už dorazili na faru všetky animátorky, aj vedúca. Všetci pomaly rozmŕzajú a oznamujú vedúcej, že všetky deti sú živé a odprevadené domov. Nalievame si čaj a sadáme si na koženný gauč. Pán farár si sadol k nám...
Vedúca farárovi : "No čo, tak na rok idete vy?"
Farár : "No určite... Ja som za Dobrú novinu rád. Kedysi sme museli cez Vianoce chodiť koledovať my kňazi. A teraz máme o polovicu pokojnejšie sviatky. Ja by som už nešiel. A keby som šiel, tak si zoberiem vlastnú pokladničku pre seba (hahah). Veď to sa nedá po takej zime chodiť cez celú dedinu. Keby mám zdravie ako dub, tak možno, ale nešiel by som. A potom ľudia hovoria, ako my kňazi len sedíme na fare a nič nerobíme..."
Vedúca : "No, nie je to sranda, naozaj... Je to dosť."
Krátka diskusia medzi nami všetkými, kedy si vymieňame svoje zážitky a skúsenosti z dnešného dňa. Niektorí sa ešte stále trasieme od zimy...
Vedúca : "Ale som veľmi vďačná za rodiny, ktoré poskytli koledníkom obed aj Marekovi a Mati, že vás prevážali celý deň, kde bolo treba. Viete, aké to je ťažké zohnať, aby sa všetky skupiny mali kde naobedovať?"
Farár : "Prečo? Veď, keď je to pre dedinu, tak by si to mali zabezpečiť tí ľudia medzi sebou v dedine." (vôbec nechápem ako to myslel, že je to pre dedinu... ono to je pre Afriku )
Vedúca : "No.. Ale je to ťažké, väčšinou to je z rodín tých koledníkov. Ale asi sú potrebné tie obedy však?"
Všetci animátori pritakávame.
Farár : "Podľa mňa nie. Veď, čo by nevydržali od rána do nejakej štvrtej?"
Vedúca : "No ale ono to je dosť, ten obed im treba"
Niekto z animátorov : "Hej, veď naši boli hladní už o jedenástej."
Farár : "No a čo... Veď trošku sebazaprenia im treba. Trošku vydržať hladný. To musia bez toho obeda vydržať. Trošku sebazaprenia, trošku sebazaprenia..."
Niekto z animátorov : "Tam nejde len o ten obed, ale aj že si trošku oddýchnu a zahrejú sa."
Farár : "Ale čo, veď to je len taká prechádzka cez dedinu" (prechádzka, ktorú by on absolvoval len so zdravím duba )
Vedúca "No ale 7 hodinová prechádzka."
Farár : "Ale čo... Veď im treba trošku sebazaprenia. Treba im trošku obety a niečo vydržať."
Vedúca : "Nie, nie, ten obed tam treba."
Farár : "Ale, čo by nevydržali, veď sa prežierajú celé sviatky. Celé sviatky, len takto sedia a pchajú do seba. Veď Ježiško v Jasličkách tiež toho veľa nemal."
Vedúca "Ale v Jeruzaleme bolo aspon teplo."
Farár : "Ale to už je iná vec. Tak nech si to prenesú trošku na tú Afriku. Tam musia ísť po vodu 20 kilometrov a nie ako tu, že si cestou každú chvíľu cucnú z fľaše." (takže by sme tým 10ročným deťom mali asi zakázať aj to, aby si do rubsáčikov pribalili malé fľašky s čajom )
Vedúca : "No ale viete, tie deti to robia úplne zadarmo. Pre ne to je dosť náročné celý deň chodiť z domu do domu po tej zime"
Farár : "Ale čo by bolo... Treba im sebazaprenia."
Vedúca : "Takže sme dohodnutí. Na rok idete vy. Hahaha."
Farár : "hahaha"
Vďaka pán farár za tie sušené jabĺčka. Za takú prechádzku si to vôbec nezaslúžime. Dobre, že tie deti nemajú ani tie jabĺčka. Veď sebazaprenie, sebazaprenie, sebazaprenie! Ale len so zdravím duba!
Nevravím, že sebazaprenie je zlé... Ale keď s tými unavenými a zmrznutými deťmi s hviezdičkami na čele 15 minút zháňate niekoho, kto vám prevezie deti z jedného konca dediny na druhý a potom pred farou nájdete krásne farárovo auto a farára v svetríku, ktorý vám rozpáva o tom, že by tie deti nemali mať ani obed... Neviem no...
Skutočný príbeh
Komentuj
11 komentov k blogu
1
mojdedo
29. 12.decembra 2014 20:55
vodu kááááááže...
4
jeeej, eRkár na birdzi, to je zázrak
ja som rada, že my tu máme kňazov s lepším prístupom .. potom kvôli takým, akého si opísala ty, ľudia hádžu všetkých do jedného vreca :/
ja som rada, že my tu máme kňazov s lepším prístupom .. potom kvôli takým, akého si opísala ty, ľudia hádžu všetkých do jedného vreca :/
6
takto opísala si normálnu udalosť, ked chodia koledovať po domoch. u nás sice neboli, lebo som sa nezapísal do zoznamu v kostole, ale to z praktických dovodov, hravam v kostole, a v kazdu nedelu musím odohrat 4 sv.omše. v praxi to vyzerá, ze pracujem od 7,30 do 12,00 kedy odchádzam z dediny domov. hram v meste a dve dediny navyše, avšak v jednej dedine su dve omše po sebe... koledovanie je milá vec... ja som už starý na koledovanie, mam svoju službu v kostole, a moje myšlienky častokrát prenášam tu na birdz na moje blogy
7
@vreskot000 o to nejde... ja som teraz nechcela napísať aká som super úžasná, že sa podielam na takejto veci. Tam šlo o prístup od toho farára. Sám tam zrejme neprispel ani cent a podľa mňa by sa mal práve on starať o to, aby všetko fungovalo a deti mali dobré podmienky, nie?
9
@vreskot000 aký by bol život krásny, keby stačilo, že ti niekto povie "netráp sa" a ty by si sa proste prestal trápiť
10
treba dať zoznam, nech sa ľudia pozapisujú - hneď klesne počet domov a všetko sa zrýchli
Napíš svoj komentár