Uvediem čitateľa do deja. Momentálne v piatok ma čaká najdôležitejšia skúška v mojom živote a takmer trojročnom štúdiu na vysokej škole, je to opravák prenášaného predmetu, posledná šanca na záchranu. A ja sa od pondelka snažím učiť. Prečo len snažím? To je hlavná otázka.
Presne 14. 12. 2012 môj svet prudkým saltom zoskočil zo svojej známej obežnej dráhy a hodil sa strmhlav do neznáma. Respektíve, človek ktorého som okrem svojej rodiny milovala a bohužiaľ stále milujem najviac na svete mu odtiaľ pomohol.
Áno, opäť raz blog o „mužovi môjho života“. Ale myslím že jeden z posledných. Po štyri a pol roku od zoznámenia, cez dva či tri vzťahy a rozchody, stovky hádok a udobrení, miliardy litrov sĺz a roky smiechu a šťastia najväčšieho na svete. Už dosť.
Možno si nebol dokonalý partner. Možno máš veľa chýb a možno veľa chýb aj robíš. Možno máš problémy mi dôverovať, možno ti náš vzťah nedával dostatočne veľa, možno máš za sebou menšie či väčšie prešľapy z minulosti, možno nie si dostatočne vybúrený ani vybláznený (boli sme spolu v podstate od 16-17 rokov a viem aká si besná povaha) a možno vlastne ti to ani nevyhovovalo tak ako to bolo. Rozišli sme sa kvôli banalite. Áno, všetci by to povedali. Malé klamstvo, o nič nešlo...
No naozaj nešlo o to klamstvo. Išlo o princíp. Išlo o to, že som verila tvojim sľubom o tom ako sa zmeníš a ako bude všetko iné. Konečne som tomu začala veriť a prestala som sa každú sekundu báť či sa nestane to prečo sme sa rozišli predtým. Začala som veriť a dostala som päsťou medzi oči od reality.
„On sa nezmení.“
„On sa vlastne vôbec nechce zmeniť.“
„On s tebou byť nechce, len ti to nechcel na rovinu povedať.“
„Kto by s tebou vlastne chcel byť, veď človeka iba dusíš.“
„Čo si čakala, že fakt bude všetko ako snívaš?“
TICHO!!!
Hlasy v mojej hlave sú nezastaviteľné a neznesiteľné. Jeden je za to, aby som sa vrátila a prežila to, veď ho milujem a chcem byť s ním. Druhý naopak dúfa že musí byť niekde niekto s kým to bude iné, lepšie. S kým nebudem toľko plakať a trpieť. No ktovie či s tým niekým budem takáto šťastná ako som bývala s týmto. Ale ktovie či tento sa vôbec niekedy zmení. Ale veď ak ho naozaj ľúbim musím to prežiť, čo som náročná? Iné ženy chlapi obtĺkajú. Ale prečo by som to mala prežiť? Prečo by som ja mala byť tá čo stále niečo obetuje...
Dokola, dokolečka.
Veď povedzte, keby niekto niekoho ozaj miluje tak si neuvedomuje že by mu ten druhý mohol ubližovať schválne.
„Veď on nechcel, on si neuvedomil že mi tým ublíži. Nie, ani šiesty raz tou istou vecou, ani tými istými chybami dookola. On to nechcel.“
Keď niekto niekoho miluje, tak ho nechce meniť, nie?
„Si úžasný tak ako si, milujem ťa aj keď si nezodpovedný a radšej mi nepovieš pravdu ako povieš, radšej využiješ svoj dar reči a narozprávaš mi prekrásne veci, ktoré sú celé klamstvo, ale ja ti ich zhltnem, lebo by som chcela aby boli pravda a keď ide o teba, tak chceš všetko a hneď, ale keď ide o niečo čo máš spraviť pre druhého tak to nie?“
Keď niekto niekoho miluje, odpustí mu všetko, nie je tak?
„No dobre, tak si ma dnes raz podviedol, je tam toho. Od zajtra ti dôverujem ako keby sa nič nestalo, dokonca ešte viac. Nemusíš sa ospravedlňovať, ani mi nijako dokazovať že ti môžem veriť, veď ťa hádam nebudem vystavovať nejakým situáciám kedy sa mi celú noc neozveš a ja sa náhodou doma klepem od strachu a nervov, zatiaľ čo ty si v meste/s kamarátmi/ktovie kde na výlete a neviem o tebe nič.“
Ale najhoršie je to, že aj tak sa cítim vinná ja. A vyčítam si to ja, lebo keď sme boli spolu prvýkrát, tak som sa veľa hnevala a bola som až prehnane háklivá na niektoré veci. To je tak, keď človek miluje viac ako ten druhý, vtedy nechce urobiť nič aby to prestalo byť dokonalé, aj za cenu že si to sám sebe pokazí. Čo sa mi asi aj podarilo. Vyčítam si to, lebo som pre teba asi očividne nebola dosť dobrá, aj keď som sa už fakt snažila. Vyčítam si to, lebo vlastne mám pocit že toto celé bol len môj sen do ktorého som ťa zatiahla a očakávala od teba priveľa. Vyčítam si to, lebo som vlastne mala o tebe úplne inú mienku, lebo som si myslela že tvoj dar reči v spojení s mojou láskou stačí. Vyčítam si to, lebo napriek tomuto všetkému ťa milujem najviac ako viem a dala by som za teba život, keby na tom závisel ten tvoj, aj keď by to asi naopak tak nebolo..
Jediný dôvod, prečo som za tebou ešte nešla aby sme sa dali dokopy, je moja hrdosť. Bojujem najväčší boj vo svojom doterajšom krátkom živote, ale nepôjdem za tebou. Na viac šancí, ktoré budem aj tak ťahať ja za oboch, na to už fakt nemám, odpusť mi..
Nejaké posledné slová? Asi len, že si držím palce. Aby som ťa možno prestala tak ľúbiť a aby som sa oslobodila od tej bolesti, ktorú cítim teraz. Aby rýchlo prešiel čas a ja som zistila čo je v mojom živote naozaj dôležité. A ak to budeš stále ty, tak dúfam že už si aspoň uvedomíš čo za krehkú vec je moja láska a radšej ju neprijmeš, ako by si ju mal znovu zničiť a podupať...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
willbebetter
24. 1.januára 2013 08:23
Fiha, akoby som citala o sebe.
2
Sama vies, co je najlepsie spravit.
Vztah, kde jeden dava a druhy iba berie by ta iba postupne nicil. drzim ti palce
Vztah, kde jeden dava a druhy iba berie by ta iba postupne nicil. drzim ti palce
3
snáď aspoň tá skúška vyjde...človek môže byť v takom vzťahu šťastný, než si uvedomí, že on je ten čo stále dáva a ľúbi viac. Po tom strašnom precitnutí do reality to ide dolu vodou.
4
Nezaslúžil si ťa pred tým, nezaslúži si ťa teraz, a nemyslím si, že sa niekedy tak rapídne zmení, aby to vôbec prišlo.
Držím ti palce na skúške, zlatko.
A aby si sa z tohto už (po osemsto pokusoch, ktoré zmaril svojimi lžami)definitívne dostala.
Držím ti palce na skúške, zlatko.
A aby si sa z tohto už (po osemsto pokusoch, ktoré zmaril svojimi lžami)definitívne dostala.
Napíš svoj komentár