Alebo až vtedy, keď sa budeme hádať ako psy a vykričíme si veci ktoré nám ublížia, ale to už len preto že to bolí mňa, tak chcem aby niečo aj teba bolelo?
A čo dokonca až vtedy, keď budeme plávať životom, tváriac sa že spolu, ale iba popri sebe a budeme si maximálne ľahostajní a každý bude mať svoj život a budeme si na obtiaž?
Či máme čakať, až kým si jeden z nás nenájde oporu a iné veci v niekom inom a nebude mať ani gule to tomu druhému povedať, aj keď už k nemu nič necíti, no nechce byť za hajzla?
Alebo možno ešte budeme čakať kto z nás spraví prvý krok, lebo čakáme že čo v budúcnosti sa môže zmeniť a bude to opäť fajn?
Tak sa asi zobuďme..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár