Ľúbim ťa, ako úsmev vyčarený na mojej tvári,
keď svitne ráno a nový deň zažne,
čo odoženie z mojej mysle chmáry,
ako sen napokon skončený šťastne.

Ako slnečný podvečer s chuťou jari,
a vôňou orgovánu preplnený,
ostáva mi len dúfať že sa mi nemarí,
že si mi a aj zostaneš verný.

Ľúbim ťa, pre lásku ktorou ma zahŕňaš,
pre nežné dotyky tvoje,
všetky naše čierne diery zatváraš
a ja viem, že v bezpečí je u teba srdce moje.

Ľúbim ťa, lebo často a krásne ma objímaš,
a to bez dôvodu, či s ním aj,
za to, že mi nikdy ublížiť nenecháš,
aj keď život so mnou nie je vždy raj.

Ty vieš mi vytknúť moje chyby,
keď robím niečo zle a škodím,
a vieš aj kričať, keď ty máš pravdu,
a ja si za svojím omylom hlúpo stojím.

Toto všetko sú krásne slová,
no jedna vec mi stále nedá spať
a to presne a jedine tá,
kedy už, dokelu, môžem ťa nájsť..

 Báseň
Komentuj
 fotka
weverka  17. 5. 2009 19:59
krásne našla som sa v tom, až na posledné verše
 fotka
foxik21  18. 5. 2009 07:42
nádherne napísané @1 vieš že aj ja
 fotka
vevenka  19. 5. 2009 16:15
vidím že sa musíme dať na lov

ako vidím chýba to i tebe
 fotka
mauinka  19. 5. 2009 21:23
Ooo toto sa naučím a zarecitujem v romantickej chvíli, môžem?

a ten záver bol bohovský s tým "do kelu"
Napíš svoj komentár