Viem, odmalička si mi vravievala, že si tu pre mňa, že ešte budeš tancovať na mojej svadbe, že budeš kočíkovať moje deti a budeš si ich brávať na letné prázdniny, aj keď ti prevrátia dom hore nohami a ktovieakým zázrakom určite rozryjú záhradu alebo niečo podobne deštruktívne..
Neboj, viem aj to, že by si to splnila keby si mohla.. Ale nie takto, nie za každú cenu. Zlomí ma, keď tu nebudeš a veľká časť môjho detstva a života odíde s tebou, pretože si bola jeho súčasťou, ale v tejto chvíli nemôžem byť sebecká, našla som lásku svojho života a o tri mesiace už budeme traja, neostanem sama, veď to vieš.
Vidím že sa trápiš, vidím že máš bolesti a vidím aj to, ako úporne sa snažíš vydržať, lebo vieš že odchodom nám ublížiš.. Lenže to už nie je dôležité.. Dôležité je momentálne len a len tvoje dobro, pohodlie a zvrátene povedané, ale dobre myslené, aj šťastie. Vidím, ako sa snažíš posadiť sa a koľko námahy ťa stojí vstať a prejsť tých pár krokov do kuchyne. Pomôcť nám nedovolíš. Vždy si bola hrdá, silná žena a tou si až do konca.
Ležíš so zavretými očami a dýchaš trochu ťažšie ako včera.. Chytila som ťa za ruku a cítim ako tuho mi ju stískaš, ako keby si ten dotyk chcela navždy zobrať so sebou. Viem to, lebo robím to isté..
Zrazu ma v očiach pália horúce slzy, v krku mám hrču a na hrudník mi tlačí čiasi neviditeľná ruka a bráni mi v nádychu. Ale neujdem do vedľajšej izby vyplakať sa ako posledných pár mesiacov, dnes vydržím a budem ťa držať za ruku, hľadieť ti do očí a spomínať na všetko, čo si ma naučila a na to, akým človekom vďaka tebe som.
Tých pár slov mi trhá srdce ale musím ti to povedať... Musíš to vedieť, proste musíš...
„Už sa nemusíš trápiť, tam ti bude lepšie, len choď a ja budem v poriadku..“
Pootvorila si oči a pozrela na mňa, v očiach si mala lásku a nehu ako vždy a potichu zašepkala..
„Ja viem, budem na teba totiž navždy dávať pozor..“
O pár mesiacov, keď mi prvýkrát dali do náručia moje malé dievčatko, pozrela som sa na ňu a vedela som že si mala pravdu..
Mala totiž tvoje oči..
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
serena
18. 3.marca 2009 17:54
dobry pribeh
Napíš svoj komentár