po precitani par blogov od mojich priatelov som si par veci uvedomila...a jednu zakladnu...v tomto casopriestore existuje nieco malo okolo desat ludi, ktori tvoria zaklady mojho zivota...nevravim ze su vzdy dobre chvile, ze su vzdy krasne okamihy, pri rychlosti, ktorou je moja nalada schopna sa zmenit z uzasnej na hroznu, ked vrcim na kazdeho, kto sa na mna co i len pozrie, je vobec uspech ze ich mam, ale ide o ine...
zistila som, ze kedze uz nie sme deti (no dobre, nie AZ take deti, lebo predpokladam ze v nas nieco z dietata navzdy ostane ako na nas pozeram) a kazdy mame svoje zivoty, niektore su poprepletane viac, niektore menej, veci sa menia...niektore sa zmenili davnejsie, odchodom na strednu, niektore velkou dialkou (a to nemyslim len dialku prstom po mape), niektore proste len tak z principu...
popravde, bojim sa zmeny...bojim sa toho, ze raz sa budem musiet postavit sa na vlastne nohy, sama, bez teplej priatelskej dlane stiskajucej tu moju, bez objatia na povzbudenie, bez toho aby sme sa este vobec obzreli za tym co bolo a uz nebude...
a co tym vlastne chcel basnik povedat? ani sama netusim...ostava mi len dufat, ze aspon niekto pochopi to co sa odohravalo vo mne pri pisani tychto riadkov...a dufat takisto aj v to, ze vsetci ti, ktorych sa toto tykalo a budu k tomu mat pristup, si uvedomia, co aj napriek mojej dost zlozitej a casto neprijemnej povahe pre mna znamenaju...
Vyznanie
Komentuj
4 komenty k blogu
1
hippieelba
3. 10.októbra 2007 04:31
no sice neviem ci aj ja som v tom okruhu 10 ludi ale tak nazor dostanes tvoje nalady juj mam ix rada vazne sa ti dokaze zmenit velmo ryxlo....ale ver ze ja som sa musela postavit na vlastne nohy bez pomoci a objatia.... myslim psyxicky ańo je tu net pisem si s vami ale vies je to ine ako ked sa rozpravame spolu mozeme sa objat a tak....pripadne podjebat dakeho xlapa ale ver ze kazdy den ked idem spat tak myslim na to ako sa mi mate... ci vsetko ostane ako bolo ci vsa nestratim a tak lubim ta moja velmi
2
moja h neboj ak sa bude dat ja budem zdy pri tebe stat,len dakedy treba aby si ans aj pripustila...
ale neboj a deti ostatneme mas pravdu no ale raz dospieme casom
Ja tu budme zdy pre setkyx... ci sa maju zle ci dobre vies...
ale neboj a deti ostatneme mas pravdu no ale raz dospieme casom
Ja tu budme zdy pre setkyx... ci sa maju zle ci dobre vies...
3
zlati tvoja povaha nie je neprijemna, ta povaha je tvoja...kazducka sucast teba tvori jeden celok a ja som doteraz vdacna tomu niecomu tam hore, ze mi zoslalo anjelika strazneho, to vies...
a myslim, ze viem co si citila...ja sa bojim toho isteho, vzdy ked sa zamyslim nad buducnostou...a ani nie takou dalekou..staci po vasej maturite..
ale jedno viem urcite, spomienky, ci uz zle, krute, bolestne alebo tie vtipne a dobre su tu na to, aby sme si vzdy mohli najst chvilku a obzriet sa...
a myslim, ze viem co si citila...ja sa bojim toho isteho, vzdy ked sa zamyslim nad buducnostou...a ani nie takou dalekou..staci po vasej maturite..
ale jedno viem urcite, spomienky, ci uz zle, krute, bolestne alebo tie vtipne a dobre su tu na to, aby sme si vzdy mohli najst chvilku a obzriet sa...
4
myslim si ,ze nikto nevedel co sa odohravalo v tebe pri pisani tohto blogu v plnej krase..to wes len ty sama..a neboj sa zmeny, zmena je zivot
Napíš svoj komentár