Kedysi dávno prišiel do môjho života človek, ktorý ma ako jediný doviedol k skladaniu slov do veršov... Nebolo tých básničiek veľa a prišla som na to, že mi idú len v extrémnych situáciách.. Extrém dobrý a následne extrém zlý, ale tú sem nedám, tá je len jednému anjelikovi tam hore

A prosím, berte na mňa ohľad, nikdy mi básničky nešli a toto nie je svetový kúsok, ale je to už teraz kvázi príjemná spomienka a keď som dneska kukala staré veci, tak som ju našla, tak som si povedala že to sem hodím

Boli časy, kedy by som za Teba život dala
a celý môj svet z Tvojho úsmevu poskladala.

No tie časy sú už dávno preč a nie je to moja vina,
aj keď celý čas, čo si preč, si vravím inak.

Prišiel deň, kedy som sa dozvedela jednu vec,
nechcem Ťa tak nazvať, ale si zbabelec.

Radšej to všetko hodiť za seba, všetko vzdať,
ako keby si nevedel, že by som ostala pri tebe stáť.

Popravde mi je jedno čo si si myslel,
ale nevrav že si na mňa ohľad brať chcel.

Keby si ozaj chcel to najlepšie pre mňa,
najprv by si ma musel poriadne spoznať.

Bolo to pre Teba lepšie, pocit viny odletel,
no na to, ako sa cítim ja, si ani nepomyslel.
Odišiel si, bez poriadneho vysvetlenia,
a mňa nechal s obrovskou kopou trápenia.

A tak si to pred prvým problémom ukončil,
s dôvodom ktorému si ani sám neveril.

Neviem pochopiť tomu, prečo si klamal,
lebo vlastne ja som tá, čo zostala sama...

 Báseň
Komentuj
 fotka
katherine135  24. 3. 2009 21:39
pisanie v extremnych situaciach to bolo az tak davno ked uz je storocna ? ty moja geriatricka babicka
 fotka
jeseter  6. 4. 2009 21:25
pekné, a že ti nejdú..ts
Napíš svoj komentár